Letné terasy: vizuálny smog, ktorý mestám zarába peniaze

Keď človek prechádza cez Hviezdoslavovo námestie či po Michalskej ulici v hlavnom meste, vidí letné terasy vo forme skleníkov, spevnených drevených konštrukcií či len voľne vyložených stolov so slnečníkmi. Nezainteresovaný pozorovateľ si pomyslí, že každá reštaurácia či bistro si môže terasu postaviť hocikde a z hocičoho. Nie je to však tak.

Zdĺhavý schvaľovací proces

S povoľovaním terás je spojená celkom „slušná“ byrokracia a proces nie je rýchly. Majiteľ podniku musí o terasu požiadať mesto či mestskú časť. V prílohách k žiadosti prikladá kópiu živnostenského listu, súhlasné stanovisko hlavného architekta, stanovisko vlastníka objektu, pred ktorým bude letné sedenie umiestnené, či doklad o zriadení prevádzky. Nesmie chýbať ani nákres budúcej terasy. Zvyčajne má mesto 30 dní na schválenie či zamietnutie letného sedenia.

Bratislava práve dokončuje nový dokument o pravidlách schvaľovania terás s názvom Zásady pre umiestňovanie exteriérového sedenia vo verejnom priestore mesta. Podľa Adama Berku, architekta a mestského poslanca Starého Mesta, ktorý sa podieľa na tvorbe dokumentu, sú nové pravidlá potrebné preto, lebo tie posledné z roku 2016 sú definované veľmi vágne. Staré zásady napríklad určujú, akej farby majú byť slnečníky či markízy, aký podiel reklamy na nich môže byť, ako môžu byť ohradené či koľko metrov z chodníka môžu zaberať.

• Pozrite si ako vyzerajú letné terasy v Bratislave

„Problém je, že súčasné zásady pamiatkovej ochrany ponechávajú prevádzkarom dosť voľnú ruku. Navyše je veľký problém s ich vymáhaním a dodržiavaním,“ vysvetľuje architekt A. Berka. V praxi schvaľovanie funguje tak, že každú žiadosť individuálne posudzuje komisia, v ktorej sú zástupcovia mestskej časti aj pamiatkarov. Ich nariadenia sú pre prevádzkovateľov záväzné.

Podľa A. Berku skoro každú žiadosť schvália, lebo pravidlá sú veľmi voľné a je ľahké ich splniť. „To, čo vidíme v meste, je ďaleko za hranicou únosnosti a často aj za hranicami definovanými v nájomných zmluvách. Aj umiestnenie terás je veľakrát problém, pretože niektoré ulice v meste sú takmer nepriechodné,“ myslí si A. Berka.

Zdroj: Milan David

Sklo, drevo, markízy...

Pred povolením terasy je podnikateľ povinný dodať komisii vizualizáciu terasy, ako aj situačný nákres. Ak jeho zámer nie je v súlade s pravidlami, komisia ho vyzve, aby zámer terasy upravil tak, aby bol v súlade s požiadavkami. „Komisia dbá hlavne na to, aby bol mobiliár ľahký a subtílny. Pri schvaľovaní terás je snaha aj o zjednotenie vzhľadu mobiliára jednotlivých terás,“ vysvetľuje Matej Števove, hovorca mestskej časti Bratislava-Staré Mesto.

Niektorým Bratislavčanom, ktorí sa ozvali cez sociálne siete, prekážajú najmä