Kým počet zamestnancov v nemocniciach rastie, počet hospitalizačných prípadov tento trend nereflektuje. Tvrdí to analýza ministerstva financií Revízia výdavkov na nemocnice, na ktorej spolupracovalo s ministerstvom zdravotníctva.

Analýza odhalila, že v trinástich fakultných a univerzitných nemocniciach najrýchlejšie rástol počet administratívnych pracovníkov. V porovnaní s rokom 2025 sa ich počet zvýšil o 39 percent. Výrazne sa zvýšil aj počet lekárov, ktorých je o 22 percent viac. Celkový počet zamestnancov v štátnych nemocniciach vzrástol o 18 percent na celkových 27-tisíc. „Zvýšenie zamestnanosti sa však neprejavilo väčším počtom hospitalizačných prípadov, ktoré prudko klesali počas pandémie covidu a zatiaľ sa nevrátili na pôvodnú úroveň,“ uvádza analýza.

Takmer sedemtisíc mesačne

Efektivitu je podľa štúdie potrebné kontrolovať najmä u seniorskejších lekárov, ktorí majú od roku 2023 zákonom garantované vysoké mzdy. Tie im zaručil platový automat, ktorý parlament schválil po akcii hromadných výpovedí lekárov s Lekárskym odborovým združením (LOZ) na čele s Petrom Visolajským v roku 2022. Odborníci platovému automatu vyčítali, že nereflektuje efektivitu a množstvo vykonanej práce a mzdy lekárom garantuje len na základe počtu odpracovaných rokov.

S podobnými závermi prišla aj analýza ministerstva financií a zdravotníctva. Autori v nej uvádzajú, že vysoké mzdy lekárov sú garantované vďaka rokom praxe bez ohľadu na ich výkonnosť, odbornosť alebo typ nemocnice, v ktorej pracujú. Vďaka tomuto jednorazovému navýšeniu a platovému automatu, ktorý garantuje každoročné navyšovanie miezd lekárov a zdravotníckeho personálu, stúpli priemerné mzdy lekárov o 26 percent na 4 410 eur.

Desať percent najlepšie zarábajúcich lekárov pritom dosahuje mzdu až 6 692 eur mesačne. Platy niektorých najlepšie platených lekárov sú dokonca vyššie než 10-tisíc eur mesačne. Lepšie zarábajúcich 60 percent lekárov je v priemere o 9,2 roka starších ako spodných 40 percent príjmovej distribúcie.

Menej práce, vyššie platy

Platový automat, ktorý lekárom a zdravotníckemu personálu garantuje každoročné navýšenie miezd bez ohľadu na výkonnosť, začal platiť od 1. januára 2023. Ten značne navýšil mzdy zdravotníkov. Najviac sa zvýšili koeficienty, ktoré slúžia na výpočet mzdy pre lekárov.

Systém odmeňovania, ktorý zohľadňuje predovšetkým roky praxe, vyhovuje najmä seniorskejším lekárom. Aj keď sa platy lekárov v roku 2023 zvyšovali plošne, najviac z nich vyťažili tí, ktorí už pred prijatím platového automatu patrili k lepšie ohodnoteným lekárom, tvrdí analýza.

Dáta ukázali, že lekárom starším ako 50 rokov narástla mzda v priemere o 30 percent, mladším ako 40 rokov sa zvýšila o 21 percent. Najväčší nárast miezd zaznamenali lekári vo veku 60 až 64 rokov, ktorých mzda sa zvýšila priemerne o 1 354 eur mesačne. Starší lekári pritom podľa analýzy majú odpracovaných menej hodín mesačne vrátane nadčasov než ich mladší kolegovia.

V rokoch 2024 a 2025 bol podľa autorov štúdie rozpočtovaný nárast zdravotníckych miezd o ďalších 18 percent, čo znamená, že platy lekárov v roku 2025 by mali byť v priemere o 18 percent vyššie ako hodnoty uvedené pre rok 2023. Rast skutočných miezd v praxi zodpovedal alebo dokonca predbiehal rozpočtovaný nárast.

Autori štúdie vychádzali z anonymizovaných mesačných vymeriavacích základov sociálneho poistenia. Ako dodávajú, za nemocničných lekárov boli označení takí, ktorí boli po celý rok v pracovnoprávnom vzťahu s jednou z trinástich fakultných a univerzitných nemocníc. Z dát Sociálnej poisťovne však nevedeli určiť veľkosť úväzku ani objem nadčasov, a preto do analýzy zahrnuli iba tých lekárov, ktorých mesačný príjem z nemocnice zodpovedal aspoň najnižšej základnej mzde neatestovaného lekára, ktorá sa v roku 2023 pohybovala na úrovni 1 816,5 eura mesačne, respektíve 21 798 eur ročne.

Nevedia o ďalších úväzkoch

Analytici zistili, že nemocnice ne-sledujú, ktorý lekár má ďalší úväzok mimo nemocnice, v ktorej pracuje. Pritom v roku 2023 malo až 49 percent lekárov aj vedľajší príjem zo závislej práce. Viac ako polovica z nich pracovala na slovenských vysokých školách. Priemerný príjem z bočných úväzkov dosiahol 1 102 eur mesačne, mediánový priemer dosiahol 529 eur.

Vedľajší príjem vo výške viac ako dvetisíc eur v roku 2023 malo 461 nemocničných lekárov. Priemerne si títo lekári polepšili o 3 477 eur mesačne, pričom v nemocnici zarábali priemerne 3 921 eur. Autori štúdie pritom zahrnuli iba zárobky zo závislej práce a príjmy z podnikania nezohľadňovali. Ako príklad uviedli prácu lekárov vo vlastných ambulanciách, z ktorých môžu mať aj iné ako mzdové príjmy, napríklad podiel na zisku.

Výrazné rozdiely v efektivite

Autori analýzy zistili, že medzi jednotlivými nemocnicami sú výrazné rozdiely v efektivite osobných nákladov, pričom pracoviská s vyššími odmenami pre zamestnancov nemajú vyššiu produktivitu. Ak by sa produktivita zamestnancov dorovnala na priemer podobne veľkých nemocníc podľa toho, ako to určuje Centrum pre klasifikačný systém DRG, ktorý spadá pod ministerstvo zdravotníctva, veľké fakultné a univerzitné nemocnice by ušetrili takmer 39 miliónov eur ročne.

Osobné náklady tvoria v štátnych nemocniciach až 56 percent z celkových nákladov nemocníc a podľa analýzy ide o oblasť s najväčším potenciálom zvýšenia efektívnosti. Podiel nákladov sa však líši medzi nemocnicami. Kým v Univerzitnej nemocnici Bratislava tvoria 49 percent, v nemocnici v Žiline až 64 percent. Dôvodov môže byť podľa analytikov viacero. Napríklad rozdielna náročnosť produkcie a s tým spojené vyššie náklady napríklad na špeciálny zdravotnícky materiál, krv alebo odpis technológií, využitie externých dodávateľov pre niektoré služby alebo odlišná efektivita využitia personálu.

Zmena platového automatu

Medzi odporúčania ministerstva financií a analytikov z rezortu zdravotníctva patrí prehodnotenie aktuálne nastaveného platového automatu. Znížiť by sa mal najmä princíp odmeňovania za odpracované roky a posilniť by sa malo odmeňovanie na základe produktivity, odbornosti a ďalších činností, ako napríklad manažment, vzdelávanie alebo vedecká činnosť. V roku 2024 mal aj atestovaný lekár s 30-ročnou praxou v malej nemocnici minimálny plat 4 238 eur. „Potom nemusí dostávať dosť peňazí na odmeňovanie motivujúce k zvyšovaniu produktivity a kvality zdravotnej starostlivosti,“ píšu autori štúdie.

Nemocnice by na základe výsledkov analýzy mali sledovať aj úhrn úväzkov svojich lekárov a dbať na efektívne a spravodlivé využitie ich pracovného fondu vrátane adekvátneho ohodnotenia za výkonnosť. Z výsledkov vyplýva, že finančne prilepšiť si vedia najmä starší lekári. Na zváženie je aj vytvorenie pozície univerzitný lekár, aby nemocnice a univerzity vedeli o spoločných odmenách týchto zamestnancov, keďže oba príjmy plynú z verejných zdrojov. „Je preto namieste vedieť, aký veľký je takýto úhrnný úväzok a aké celkové príjmy z týchto činností lekári a akademici majú,“ uzavreli analytici.

Otázne výberové konania

Rezort financií vo svojej analýze tiež kritizuje príliš časté zmeny vo vedení fakultných a univerzitných nemocníc, aj v porovnaní so zahraničím. Ako príklad uvádza Univerzitnú nemocnicu Bratislava, ktorej vedenie sa za dvanásť rokov zmenilo až osemkrát, kým v jej českom náprotivku, Fakultnej nemocnici v Motole, sa za rovnaký čas vystriedali iba dvaja riaditelia.

Riaditelia najväčších nemocníc sa na Slovensku striedajú takmer každé dva roky. Podľa rezortu financií je krátke zotrvanie na manažérskych postoch jeden z dôvodov, prečo sa nerenovujú budovy nemocníc. Ako uvádza, stavebné projekty si vyžadujú viacročnú prípravu a viditeľné výsledky sa dostavia najskôr o tri roky. Krátke funkčné obdobia riaditeľov najväčších nemocníc totiž môžu znižovať ochotu a možnosti nemocníc otvárať konfliktné rokovania alebo spúšťať dlhodobé projekty. Práve intenzívnejšie rokovanie nemocníc so zdravotnými poisťovňami by síce z krátkodobého hľadiska spôsobilo problémy, z dlhodobého hľadiska by tieto kroky výrazne zlepšili hospodárenie nemocníc. Riaditeľov však mení vedenie ministerstva zdravotníctva skôr, než získajú znalosti o fungovaní zdravotníctva.

Ministerstvo financií zároveň jasne pomenúva v analýze fakt, ktorý je v niektorých prípadoch verejným tajomstvom. Tvrdí totiž, že výberové konanie v nemocniciach je často iba formalitou a väčšinou sa na ponúkanú pozíciu hlási iba jeden uchádzač. „Vo väčšine prípadov je to súčasný, dočasne poverený riaditeľ nemocnice. Dočasne povereného riaditeľa vymenuje ministerstvo zdravotníctva a je poverený riadením do riadneho výberového konania, najdlhšie na obdobie šiestich mesiacov,“ uvádza štúdia.

Výberové konania musí ministerstvo zverejňovať na svojej webovej stránke najneskôr tri týždne pred začatím. O výsledkoch informuje rezort na svojom webe, no ľahko dohľadateľné sú iba najaktuálnejšie výsledky. Napríklad zápisnice o priebehu konania dostupné nie sú. Rezort zverejňuje iba zloženie komisií. A projekty úspešných uchádzačov tiež nie sú zverejnené vždy.

Medzi požiadavkami na post riaditeľov najväčších nemocníc sa uvádza iba päťročná prax. Ministerstvo zdravotníctva však nedefinuje, akú prax by mal kandidát mať. Zároveň sú podľa štúdie zvýhodnení uchá-dzači zvnútra organizácie.

Väčší tlak na štátne nemocnice

Situáciu v štátnych nemocniciach by mohli sčasti vyriešiť odpočtovateľné ciele a vyčlenené dlhodobé priority. Výsledky nemocníc by mali zároveň podliehať vonkajšej kontrole, čo by zlepšilo pozíciu manažmentu s dobrými výsledkami.

Rezort financií rovnako navrhuje rozdelenie kompetencií medzi ministrom zdravotníctva, riaditeľmi nemocníc a ich dozornými radami. Takéto definovanie kompetencií totiž v súčasnosti chýba. „Napríklad limity na osobné výdavky sú určené rozpočtom verejného zdravotného poistenia, ale nemocnice podpisujú kolektívne zmluvy a najímajú ľudí nad očakávania rozpočtu bez konzultácií s ministerstvom zdravotníctva,“ píšu autori analýzy.

Pre deklarovanie transparentného fungovania nemocníc by mali vydávať štandardizované výročné správy. Niektoré ich publikujú pravidelne, iné ich nevydávajú vôbec. Okrem základného prehľadu by mali obsahovať aj informácie o činnosti vedenia a dozorných rád, o odmeňovaní ich členov, zmenách v investičných a strategických plánoch a hlavne indikátoroch kvality nemocnice. Napríklad výročné správy o fungovaní nemocníc v zahraničí obsahujú informácie o hospodárení, výkonnosti, modernizáciách či dokonca o prijatých daroch. Súčasťou takejto správy by mohla byť aj priložená správa nezávislého externého audítora.

Pravidelné zverejňovanie informácií o činnosti nemocníc by zvýšilo verejný tlak aj sebakontrolu manažmentu, čo by mohlo viesť k vyššej efektivite zariadení. V súčasnosti totiž verejnosť nemá informácie o kontroverzných témach alebo o tom, za čo a ako je odmeňované vedenie nemocnice, alebo aké percento lekárov má bočné úväzky a ako rieši nemocnica možný konflikt záujmov.