Kvôli systému kurzarbeit by sa museli zvýšiť odvody. Štát už pri inom záchrannom fonde zlyhal

Pandémia koronavírusu zastihla celý svet nepripravený. Po prvotnom šoku začali jednotlivé štáty zavádzať reštriktívne opatrenia, ktoré mali v prvom rade zabrániť šíreniu nákazy. Po niekoľkých týždňoch obmedzení a zatvorených prevádzok sa objavil aj ďalší, rovnako vážny problém – ekonomické dôskedky.

Niektoré firmy museli zatvoriť brány pre pandémiu, iným sa zase prepadli objednávky. To so sebou spravidla prináša rast nezamestnanosti. Ak firma prestane generovať zisk, snaží sa maximálne zredukovať svoje náklady. A medzi tie najväčšie patria práve výplaty pre zamestnancov.

Nemecko a niektoré ďalšie krajiny na to majú účinný nástroj, ktorý aktivujú práve v časoch krízy – kurzarbeit. Je to systém, ktorý má slúžiť na udržanie zamestnanosti v časoch, keď zamestnávateľ balansuje na hrane existencie. Keď firma úplne alebo sčasti preruší výrobu, zamestnanci pracujú kratší čas alebo sú doma. Vtedy poberajú dávku kurzarbeit ako časť náhrady mzdy.

Nemecké firmy a ich zamestnanci sa v tomto smere nespoliehajú len na záchranné padáky od štátu, ale šetria si na to cez poistné odvody. Počas poslednej hospodárskej krízy v krajine vďaka tomu stúpla miera nezamestnanosti zhruba len o jedno percento.