Dobre naladený kapitán stočí lietadlo na Miami, akoby sa mu nechcelo pristáť na ošarpanom letisku. Jeho ironické komentáre čoskoro pochopíme. Po pristátí musíme štvrťhodinku čakať na schodíky. „Havanské letisko je totálne preťažené,“ vtipkuje pilot a vysvetľuje, že pred nami pristáli dve lietadlá.
Konečne môžeme vystúpiť a postaviť sa do radu na pasovú kontrolu. Pred nami už čakajú desiatky ľudí, ktorí prileteli z Miami. Medzi Kubáncami a Američanmi si všimneme aj Ethana Hawka.
Pred kubánskymi colníkmi si nikto netrúfne, ale v príletovej hale sa už s hercom fotia mladé krajanky. Pasová kontrola prebieha hladko a rýchlo, o to dlhšie si počkáme na batožinu. Hala je plná ľudí a vládne v nej chaos. Na pásoch krúžia kufre a škatule s televízormi, satelitmi aj oblečením, z deravej strechy na ne kvapká dažďová voda. Kufrov sa dočkáme asi po hodine a môžeme si ísť vymeniť peniaze. Aj keď sme prileteli o tretej popoludní, do hotela sa dostávame až za tmy. Ideme si kúpiť balenú vodu a dáme si prvé mojito v hotelovom bare.
Stará Havana Zdroj: Daniel Suchý
Chátrajúca krása
Nádherné koloniálne domy, veľkorysé ulice a námestia, množstvo parkov, výstavná nábrežná promenáda Malecón a veľké americké autá. Havana musela byť pred polstoročím krásne mesto. Je ním aj dnes, ale je to krása značne chátrajúca. V historickom centre je aj mnoho opravených budov a turistov rozvážajú nablýskané veterány.
Stačí však zájsť kúsok od ktoréhokoľvek historického námestia a ulice sa zmenia na slumy, kde v polorozpadnutých domoch bývajú obyčajní Havančania. Z ulice im vidno až do kuchyne, kde sa suší čistá bielizeň, muži hrajú spoločenské hry a deti behajú po mramorových schodoch.
Ročne spadnú pre nedostatočnú údržbu desiatky až stovky budov zmáčaných silnými dažďami, občas ich rozpad urýchli hurikán. Bohužiaľ, niekedy pochovajú aj obyvateľov, ktorí sami ešte zhoršujú statiku.
V starých domoch s vysokými stropmi si zväčšujú životný priestor vstavbou ďalšej podlahy. Vidno ju aj z ulice, ako predeľuje vysoké okná, ukazuje nám slovenský sprievodca žijúci už pár rokov v Havane. V domoch, ktorým hrozí zrútenie, žijú desaťtisíce ľudí. Na Malecóne aj v čínskej štvrti však vidíme, že za zachovanou fasádou prízemia ožili ruiny štýlovou kaviarňou či reštauráciou.
Havanské turistické pasce Zdroj: Daniel Suchý
Odľahlejšie susedstvá niekedy vyzerajú ako európske mestá po druhej svetovej vojne, napriek tomu je bezpečné prejsť sa sem. Kubánci sú priateľskí, radi oslovujú cudzincov, aj keď zväčša chcú niečo predať alebo si pýtajú oblečenie, kozmetiku, zapaľovače, deti zas ceruzky, perá a sladkosti. Sú však slušní a nie príliš dotieraví, nežobrú, vedia, že turisti im za fotku radi zmiernia nedostatok. A tak rozdávame drobnosti, ale radšej nenápadne, aby sme nemali v pätách strapec uchádzačov.
U farmára aj majora Zemana
Po prehliadke historickej aj odvrátenej strany Havany, vyhliadkovej jazde na starých amerických kabrioletoch po Malecóne, návšteve múzea rumu a koncertu Buena Vista Social Club je obvykle na programe výlet do krasového údolia Viňales v susednej provincii Piňar del Rio. Priťahuje malebnou prírodnou scenériou so solitérnymi kopcami nazývanými mogotes a početnými jaskyňami.
Jednu zo skál nechali pomaľovať predhistorickými výjavmi. Pod touto bizarnou atrakciou máme na obed miestnu špecialitu – pečené prasa s jukou.
Veterány čakajú na turistov. Zdroj: Daniel Suchý
Ako táto príloha pripomínajúca zemiaky rastie, nám potom ukazuje miestny roľník a na pobavenie dodáva, že pre tvar je synonymom pre mužský pohlavný orgán. Aby dodržal rodovú rovnosť, pridáva ženský ekvivalent – papája. Potvrdzuje sa tak pravidlo, že vulgarizmy sa človek naučí v cudzine ako prvé.
Potom už vysvetľuje všetko o pestovaní tabaku a ukáže, ako sa šúľajú cigary a ako sa majú správne fajčiť. Na ceste späť do Havany nás ešte čaká zastávka na vyhliadkovej terase pri hoteli Los Jazmines, kde sa koncom 70. rokov nakrúcali scény do dvoch dielov normalizačného seriálu 30 prípadov majora Zemana s juhoamerickou zápletkou.
Väčšina turistov po pár dňoch v Havane a výlete do Viňales zamieri na pláže Varadera. V suverénne najnavštevovanejšej kubánskej destinácii sa ročne ubytuje dvakrát toľko ľudí ako v hlavnom meste. Mnohí letia priamo do all inclusive strediska a do Havany zájdu len na jednodňový výlet. Kto však chce spoznať Kubu, musí vyraziť na deravé cesty-necesty.
Doprava v „dobytčiakoch“ Zdroj: Daniel Suchý
Psy a kone na diaľnici
Klimatizovaný čínsky autobus pridelený štátnou turistickou agentúrou každému zájazdu aj s vodičom a sprievodcom sa rúti stovkou po šesťprúdovej ceste. Podchvíľou musí pribrzdiť, aby zvlnená vozovka nevyhodila pasažierov zo sedadiel. Inokedy zas trúbi, aby sa uhli pomalšie autá, kamióny či „dobytčiaky“ – nákladiaky upravené na prevoz ľudí –, ktorými Kubánci bežne cestujú. Na diaľnici nie sú najpomalšie, v krajnom pruhu jazdia aj cyklisti a konské povozy.
Každú chvíľu prechádzame popod most, ktorý nikam nevedie. Nadjazdy pripravené pre rušnú dopravu v lepšej budúcnosti sú čulými križovatkami. Pod nimi zastavujú autobusy a dobytčiaky pre ďalších cestujúcich, ktorí stopujú s bankovkami v ruke, aby dali najavo, koľko sú pripravení za cestu zaplatiť. Samozrejme, priamo v jazdnom pruhu, pretože na krajnici sú stolíky s občerstvením. Hneď za ňou sa pozdĺž cesty pasie dobytok, niekedy si zmyslí, že prejde na druhú stranu. Vtedy sa doprava zastaví a vyčkáva.
Prídelový obchod v Santiagu de Cuba Zdroj: Daniel Suchý
Na konci ostrova
Diaľnica sa končí pri Santa Clare, kde sa v roku 1958 odohrali posledné boje hnutia vedeného Fidelom Castrom proti diktátorovi Fulgenciovi Batistovi a je tu múzeum a mauzóleum národného hrdinu Che Guevaru. Nie je to ani tretina cesty do Santiaga de Cuba, druhého najväčšieho mesta, kde sa revolúcia začala. Jedno z najstarších sídel ostrova s bohatou afrokubánskou kultúrou je ešte zanedbanejšie ako Havana. Pre katastrofálnu infraštruktúru sem príde sotva desatina turistov čo do metropoly. Ani to ešte nie je koniec sveta.
Na „púti“ do baziliky El Cobre Zdroj: Daniel Suchý
Zo Santiaga sa vydávame pozdĺž Karibského mora cez provinciu Guantánamo s americkou základňou. Odtiaľ sa cesta stočí smerom na sever. Kľukatá spojnica oboch pobreží na najvýchodnejšom cípe Kuby, nazývaná La Farola, vedie priesmykom cez hory. Vybudovaná bola až v polovici 60. rokov ako prvý veľký projekt Castrovej vlády.
Stretávame tu najchudobnejších ľudí. Za pár drobných nám ponúkajú ovocie, kávu, kakao a čokoládu, ktoré sami dopestovali a vyrobili. Dostávame dopredu dohodnuté pozvanie na kávu priamo do chalúpky tejto komunity. Tu už zábrany padajú a namiesto predaja chcú miestni tovar vymeniť za čokoľvek, čo sme ochotní dať, najmä oblečenie a drogériu.
Stodvadsaťkilometrová cesta nás dovedie do mestečka Baracoa. Prvé hlavné mesto Kuby vzniklo na mieste, kde Krištof Kolumbus prvýkrát vstúpil na americký kontinent. Stále si zachováva atmosféru pôvodných indiánskych obyvateľov ostrova, neďaleko sú krásne pláže a z hotela vidíme výzvu ďalšieho dňa – stolovú horu El Yunke. Nasledujúce dni si za odmenu vyskúšame pláže v menej známom letovisku Guardalavaca, ktoré majú obsadené Kanaďania investujúci v tomto priemyselnom regióne.
Lisovanie cukrovej trstiny na drink Zdroj: Daniel Suchý
Obavy zo zmien
Spoznať odľahlé turizmom a globalizáciou stále nedotknuté regióny Kuby na vlastnú päsť je veľmi komplikované. Nielen pre zlé cesty, chýbajúcu verejnú dopravu, ale aj pre nedostatok ubytovacích kapacít a nespoľahlivosť služieb, akú poznáme z čias socializmu aj u nás.
Napriek tomu Kuba vlani zažila výrazný nárast počtu turistov a záujmu investorov po tom, čo americký prezident Barack Obama ohlásil normalizáciu vzťahov s komunistickou krajinou. Reagoval tak na reformy spustené súčasným prezidentom Raulom Castrom, hoci zmeny sú veľmi pomalé. Dôvodom nie je ani tak snaha udržať sa pri moci, ako obava z nárastu nerovnosti, aký priniesla transformácia východoeurópskym krajinám či naposledy Vietnamu.
Pláž v Guardalavace Zdroj: Daniel Suchý
Ostrov, ktorý bol vždy od niekoho závislý, zúfalo potrebuje zahraničné investície. Práve cestovný ruch je šancou na otvorenie sa dlho izolovanej krajiny a zvýšenie životnej úrovne. Kuba je zmesou zachovaných tradícií a hodnôt, ale v mnohých oblastiach ako zdravotníctvo či školstvo je porovnateľná s vyspelým svetom. Je to bezpečná krajina s nádhernou prírodou, bohatou históriou, kultúrou a spontánnymi ľuďmi, ktorí radi nechajú cudzincov zamiešať sa medzi nich a spoznať ich život. Pre mnohých je zatiaľ len synonymom krásnych karibských a atlantických pláží.
Dve meny
Turisti si po prílete na Kubu môžu vymeniť niektorú z hlavných svetových mien za konvertibilné peso, ktoré Kubánci nazývajú podľa skratky kuk (CUC). Mena s hodnotou rovnou americkému doláru slúži pre cestovný ruch, zahraničný obchod a súkromný sektor. Výmena v oficiálnej zmenárni na letisku je bez poplatku, s výnimkou dolára.
Kubánci však dostávajú výplatu v takzvanej národnej mene (CUP), ktorú používajú na bežné nákupy. Jeden CUC má hodnotu 24 národných peso. V štátnom účtovníctve sa však počíta 1 k 1. Ceny v hoteloch a reštauráciách v CUC nie sú ani na naše pomery nízke. Vzhľadom na oficiálne príjmy okolo 30 CUC mesačne sú úplne mimo možností bežných domácich, ktorí nakupujú v obchodoch na prídel. Systém dvoch paralelných mien je nočnou morou pre zahraničných investorov, ktorí si len ťažko spočítajú výhodnosť investície.
Zdroj: Daniel Suchý
Turistický boom
Na Kubu prišlo vlani 3,5 milióna turistov, o pol milióna viac ako rok predtým. Boli to najmä Európania a tradične najpočetnejší Kanaďania (40 % podiel) obávajúci sa americkej invázie a následného zdraženia. Američania stále nemôžu oficiálne cestovať na Kubu na dovolenku. Musia mať jeden z 12 dôvodov, napríklad rodinné návštevy, kultúrne, športové, cirkevné či vzdelávacie aktivity. Zákaz často obchádzajú cestou cez tretie krajiny. Po jeho zrušení očakáva Kuba až 1,5 milióna amerických turistov ročne.
Aby sa takéto odhady naplnili, budú potrebné rozsiahle investície do letísk, prístavov, hotelov, reštaurácií a kultúrnych zariadení. Obavy sa začínajú napĺňať, havanské hotely sú obsadené na pol roka dopredu, zájazdy zdraželi už koncom vlaňajška. Boom sa zatiaľ týka len okolia hlavného mesta.
Mojito či Piňa colada?
Daiquiri, Mojito, Cuba libre, Piňa colada – najznámejšie kubánske miešané nápoje sú populárne po celom svete. Na Kube treba ochutnať aj ďalšie drinky. Skvelá je najmä čerstvo vylisovaná šťava z cukrovej trstiny s troškou citrónovej šťavy a rumom. Nazýva sa doslova guarapo con ron. Alebo Canchanchara, teda rum s citrónovou šťavou a medom.
Turisti chodia ochutnávať drinky do obľúbených havanských barov Ernesta Hemingwaya El Floridita a La Bodeguita del Medio. Ako ich majú radi Kubánci, sme zistili mimo hlavných turistických trás. Zvykom je priniesť drink bez alkoholu a doliať toľko rumu, koľko si hosť odpije. Partia dostane fľašu rumu na stôl a môže si dolievať.
Zdroj: Daniel Suchý
Chevrolet či moskvič?
Kuba je automobilovým múzeom. Veterány sú jedným zo symbolov krajiny. Cesty sú plné amerických áut z 50. rokov a sovietskych z nasledujúcich desaťročí. Oldsmobily, chevrolety, buicky, fordy, chryslery či plymouthy sa predbiehajú s moskvičmi, ladami a volgami. Nové autá sú takmer výhradne od čínskej automobilky Geely, majiteľa Volva. Malebný, ale riadne dymiaci autopark je dôsledkom kombinácie amerického embarga a zákazu dovozu áut vydaného Fidelom Castrom.
Hoci špeciálne povolenie na dovoz už nie je potrebné, nové autá sú extrémne drahé. Majú ich preto zväčša len štátne firmy, ministerstvá, taxislužby a autopožičovne, autá západných značiek len diplomati. Poznávacie značky neodlišujú, z akého mesta či regiónu auto pochádza, ale či je štátne, súkromné, turistické alebo diplomatické.
