Kto si podelí koláč internetu vecí

Internet of Things, teda internet vecí, je rozširujúca sa oblasť smart zariadení, živená kontaktom vedeckého výskumu, technologických riešení a biznisového aplikovania. Otvára sa veľký priestor pre dobré nápady, delenie trhu sa len rozbieha.

Označenie internet vecí vyvoláva predstavu, ako keby sme sieť internetu preniesli do fyzického sveta. Je to tak?

Nie celkom. Internet vecí sa skladá z troch základných zložiek. Prvou sú senzory, ktoré sú schopné zbierať dáta rôzneho druhu. Zoberme si len mobily, prostredníctvom ktorých sa dnes o človeku dá vedieť takmer všetko. Zariadenia so senzormi sa navyše stávajú aktívnymi, čiže dokážu aj niečo vykonať. Druhý prvok je konektivita. To znamená, že zariadenia sú rôznymi spôsobmi prepojené, aby sa získané údaje alebo príkazy dostali tam, kam potrebujeme. A tretia zložka sú platformy, ktoré dáta spracúvajú a vydávajú príkazy. Podstatné je, že prepojenia medzi zariadeniami nemusia byť na základe internetu. Zoberme len novú technológiu takzvaných beaconov, ktoré sa pripájajú na mobilné telefóny pomocou technológie Bluetooth. Ide o spojenie fungujúce v rozsahu pár metrov, ale umožňujúce presnú lokalizáciu. To s internetom, ako ho chápeme dnes, nemá veľa spoločného. Označenie internet vecí preto nie je úplne ideálne.

Aká charakteristika by sa hodila viac?

Zvyknem používať pomôcku, či istú vec dokážem vysvetliť deťom do dvoch minút. V prípade internetu vecí by som postupoval takto: Zabudnite na internet. Predstavte si, že všade okolo sú nejaké zariadenia, ktoré snímajú to, čo potrebujeme vedieť. A za nimi je inteligentný systém, ktorý zozbierané dáta vyhodnotí a vhodne a načas zareaguje. Napríklad máme človeka a chceme, aby bol zdravý. Prístroj na monitorovanie zdravotného stavu už má na ruke. Začalo to fit náramkami a dnes je to súčasť smart hodiniek. To je to zariadenie, ktoré zbiera údaje. Tie sa vyhodnocujú a používateľ je informovaný, čo má robiť, aby bol zdravý. Ak to mám teda pomenovať, tak internet vecí je vlastne informačný systém vyššej generácie.

Ostaňme pre zjednodušenie radšej pri označení internet vecí. Prečo je to dnes téma?

Pretože všetky tri zložky, ktoré som spomenul, sa radikálne vylepšujú. Keď sa pozrieme na senzory, ktoré napríklad dokážu rozoznať chemické prvky, tak tam dochádza k obrovskému posunu z pohľadu ich možností i ceny. Aj spôsoby prepojenia sa dynamicky rozvíjajú. Volí sa taká konektivita, ktorá je najvhodnejšia pre danú oblasť. Samotné prepojenie všetkých troch prvkov prináša nové možnosti využitia, pričom sa znižuje celková cena riešení, čiže sa stávajú dostupnými.

Aké sú prínosy internetu vecí a kedy má jeho využitie zmysel?