Krajniak: Ak chcete počas krízy pomoc ako v Nemecku, musíte zaplatiť vyššie odvody

Jeho meno na ministerskej stoličke rezortu práce mnohých prekvapilo. V minulosti sa zaujímal skôr o bezpečnostné témy. Namiesto toho vedie rezort, ktorý má na pleciach záchranu firiem a zamestnancov v čase koronakrízy. „V porovnaní s okolitými krajinami zvládame vyplácanie pomoci porovnateľne rovnako alebo dokonca ešte rýchlejšie,“ hovorí minister práce Milan Krajniak.

Nová vláda bola zostavená po voľbách v pomerne krátkom čase. Dohodli ste sa rýchlejšie pre pandémiu?

Podľa môjho odhadu by to možno v normálnom čase trvalo o týždeň dlhšie. Ale vzhľadom na situáciu okolo šírenia koronavírusu sme sa to snažili urýchliť, aby sme mohli začať s opatreniami. Kvôli zdraviu ľudí, ale aj pre ekonomické škody. Chceli sme ich čo najviac minimalizovať.

Čo vám pri odovzdávaní rezortu povedal exminister práce Ján Richter?

Že mi v tomto čase nezávidí nástup na ministerskú stoličku. Ale myslím si, že musíme robiť všetko pre to, aby sme čo najviac pomohli ľuďom. V tomto rezorte je veľa možností, ako to urobiť, snažím sa o to od prvej chvíle.

Vaše meno pri nominácii na kreslo ministra práce bolo možno pre niekoho prekvapením. Nemali ste skôr záujem o ministerstvo obrany, čo je oblasť, ktorou ste sa dlhodobo zaoberali?

Venoval som sa skôr bezpečnostným otázkam. Ak by naša strana získala ministerstvo vnútra alebo obrany, tak by som bol kandidátom na jedno z nich. Ale venoval som sa aj seniorom, zamestnanosti a ochrane pracovného trhu pred zamestnávaním lacnej pracovnej sily z krajín mimo EÚ. Takže ani problematika ministerstva práce mi nebola cudzia. A som rád, že ponuku na post štátnej tajomníčky ministerstva prijala aj Soňa Gaborčáková, s ktorou sme spolupracovali v oblasti sociálnej pomoci aj v parlamente.

Inventúra ministerstva

Keď už hovoríme o personálnom obsadení, prekvapením bol rýchly odchod Jozefa Mihála z postu štátneho tajomníka rezortu práce. Mali ste medzi sebou nezhody? Prečo tak rýchlo odišiel z tejto funkcie?

Aj mňa to prekvapilo. Nebol som spokojný s tým, že chcel publikovať za honorár niektoré svoje odborné rady. Nepovažoval som to za vhodné, pretože bol v tom čase štátny tajomník. Rešpektoval som, že mal v minulosti takéto publikačné aktivity, ale ak sa týkajú jeho práce na ministerstve, to sa mi nezdalo v poriadku. To sme si vyjasnili a o dva dni mi Jozef Mihál povedal, že odchádza z funkcie. Rešpektoval som to.

Čo konkrétne chcel publikovať?

Tesne pred spustením prvej pomoci ma informoval, že pripravuje publikáciu na predaj pre svojich čitateľov, v ktorej by zhrnul rady, ako sa uchádzať o prvú pomoc. To sa mi zdalo nevhodné. Ako štátny tajomník by mal podľa mňa tieto rady poskytovať napríklad bezodplatne online a nie za honorár. Potom sme sa dohodli, že by ten honorár posielal na fond vzájomnej pomoci, a tým som to považoval za vybavené.

Stihli ste už v týchto pandemických podmienkach urobiť nejakú „inventúru“ rezortu?

Robíme ju priebežne. Prvé, čo sme robili, je inventúra v krízovom manažmente pre koronakrízu. Bol som prekvapený, že do momentu môjho nástupu sa zariadeniam sociálnych služieb neposkytol ani jediný kus ochranných pomôcok. To bolo prvé, čo som riešil, aby sme mohli z hmotných rezerv zásobovať aj tieto zariadenia. Nakoniec sa to podarilo a dnes sú dobre zásobené. Druhú vec, ktorú sme riešili, je testovanie klientov sociálnych služieb a zamestnancov. Väčšina z nich už prešla rýchlotestom. Ak bol niekto pozitívny, prešiel ešte laboratórnym testom.

Hovorí sa aj o výmenách šéfov štátnych inštitúcií. Chystáte sa vymeniť napríklad generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ľubomíra Vážneho, ktorý má za sebou kauzy ako napríklad mýtny tender?