Kovy sú pre investovanie výhodnejšie. Bezpečný prístav treba však hľadať inde

Zlato sa v tomto roku ocitlo na horskej dráhe a historicky bezpečný prístav investorov čelí výraznému tlaku. Drahý kov, ktorý bol celé dekády vnímaný ako protiinflačné aktívum, v ostatných mesiacoch a na pozadí vysokej inflácie stráca na sile. Spoločne s ostatnými drahými kovmi aj zlato v tomto roku siahlo na nové rekordy, ale v ostatných týždňoch výraznejšie stráca a pred investorov sa stavia otázka, či najnovšia geopolitická situácia a hroziaca recesia v ekonomike odsunú kov na vedľajšiu koľaj alebo vytvoria pôdu na rýchly opätovný rast jeho ceny.

K zlatu sa najnovšie pridala aj meď, ktorú tohto roku postihol podobný osud a dnes sa obchoduje na úrovni dvojročných miním. Pozornosť obchodníkov sa tak obracia na nové kovy a komodity, ktoré dosahovali v ostatnom roku zaujímavé výnosy vďaka novodobým trendom, akým je napríklad elektromobilita. Ani ich rast však nebude večný, tvrdí Wall Street.

Inflácia vyhráva nad zlatom

Zlato s drobnými prestávkami padá už od marca. Počas necelých siedmich mesiacov cena jednej troyskej unce zlata klesla z viac ako 2 043 dolárov približne na 1 660 dolárov. Časť trhu navyše počíta s ďalším poklesom hodnoty žltého kovu. Atraktivitu zlata znižujú vyhliadky na zdražovanie peňazí zo strany veľkých centrálnych bánk a riziko dlhodobo vysokej inflácie. Pre spomínané faktory jeho hodnota môže do konca roka padnúť k hranici 1 500 dolárov.

Cenné kovy na rozdiel od peňazí uložených v bankách neponúkajú žiaden úrokový výnos. Investori zarábajú len na raste ich hodnoty. V prípade poklesu prichádzajú o značné peniaze. Európskym investorom nakupujúcim drahé kovy v americkej mene zvyšuje straty posilňovanie dolára voči euru. Inými slovami, drahé kovy sú v súčasných neistých časoch ako inflačná poistka zbytočné. Od začiatku leta ich hodnota padla takmer o sedem percent. Teda dvakrát viac ako kovov využívaných v priemysle a tridsaťpäťkrát viac ako komoditný trh ako celok.

Zlato pritom nie je jediné, nedarí sa ani striebru, ktoré tento rok prišlo už o pätinu hodnoty. Ako pre TREND uviedol analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak, „pre cenu zlata je nepriaznivé zvyšovanie úrokových sadzieb v ekonomikách a sťahovanie nadmernej likvidity z trhov. Zároveň ochabuje spo-trebiteľský dopyt, čo spôsobuje nižšie predaje šperkov“.

Sadzby kovom nesvedčia

Cena zlata bude do konca roka s veľkou pravdepodobnosťou aj naďalej klesať. V lepšom prípade bude len stagnovať. „Pri iných drahých kovoch, ako je striebro, platina či paládium, je významné priemyselné využitie. Pre ochabujúci ekonomický rast sa znižuje dopyt aj po týchto kovoch, pri ktorých je možné očakávať ďalší pokles cien,“ naznačil B. Tomčiak.

Čo však bude ovplyvňovať cenu zlata najviac, sú úroky. So zvyšovaním základnej sadzby v najbližších mesiacoch počíta Európska centrálna banka (ECB) aj americká centrálna banka (FED). Ešte v júni mali krajiny platiace eurom nulový úrok. V septembri sa už ocitol na úrovni 1,25 percenta a dvojpercentná hranica má byť pokorená najneskôr do konca roka. Časť trhu dokonca očakáva ešte rýchlejšie pokorenie spomínanej méty a všetko bude závisieť od vývoja inflácie v najbližších mesiacoch.