Jeho NanoScreen má zásadne zjednodušiť a zlacniť odhaľovanie nebezpečných látok vo vode a potravinách, ktoré sú dôsledkom rozmachu chemikálií v priemysle a poľnohospodárstve. Za unikátnym testerom, ktorý vyhral súťaž Startup Awards 2017, vidieť dlhoročný výskum. Ale aj podnikateľské zmýšľanie.
Od objavu k biznisplánu
Košickí vedci pri vývoji protinádorového transportného systému využívajú (okrem iného) takzvaný Ramanov rozptyl. Ide o fyzikálny jav, keď fotóny svetla po dopade na molekulový komplex v závislosti od jeho štruktúry menia vlnovú dĺžku.
Na tomto základe vyvinuli vlastnú detekčnú metódu, ktorá vie selektívne vychytávať a identifikovať vybrané molekuly. „Dlhé roky sme ňou detegovali liečivá v roztokoch a bunkách. Až nám raz napadlo, že ju možno prispôsobiť tak, aby sa dala používať aj na rôzne iné molekuly. A že by sme našu technológiu mohli previesť do nejakej praktickej aplikácie,“ spomína P. Miškovský.
Ďalší krok bol o tom, čo sa v reči start-upov nazýva product-market fit. „Zisťovali sme, na čo by sme sa mali sústrediť, aby to bolo zaujímavé z globálneho hľadiska,“ hovorí P. Miškovský.
Natrafili na Štokholmskú konvenciu o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (Persistent Organic Pollutants – POP). Ide o chemikálie, škodlivé pre zdravie i životné prostredie, patrí medzi ne napríklad známy insekticíd DDT, ktorý ničí nervový systém, spôsobuje rakovinu a hormonálne poruchy.
Saftra Photonics Zdroj: Ivan Fleischer
Aby sa POP dostali pod kontrolu, konvenciu doteraz podpísalo 152 krajín sveta. „Je to teda globálny problém a my sme naň náš projekt napasovali. Spravili sme tiež konkurenčnú analýzu a nič podobné našej technológii sme nenašli,“ dodáva P. Miškovský. Až s týmito informáciami v rukách založil svoj start-up Saftra Photonics.
V unikátnom zariadení sa spája dlhoročný výskum a biznisový prístup košických vedcov
Vedecký background pomohol košickému univerzitnému profesorovi nájsť aj vhodné financovanie. Podľa P. Miškovského majú mladé inovatívne firmy dve možnosti. Prvou je investor: „Ak však ste iba na začiatku, investor kúpi celú firmu takmer za nič. Investora je dobré hľadať, až keď firma má určité postavenie a hodnotu.“ Ostáva teda druhá možnosť – granty z verejných zdrojov.
S grantmi má P. Miškovský bohaté skúsenosti: „Ako vedci sme zvyknutí písať projekty, žijeme z nich.“ Napríklad pred štyrmi rokmi tím vedcov z košickej univerzity pod jeho vedením spolu s kolegami z Zürichu a Lausanne získali na nanotechnologický výskum liečby rakoviny 2,7 milióna eur zo 7. rámcového programu Európskej únie.
Na rozlíšenie, nejde o štrukturálne fondy (eurofondy), ktoré rozdeľujú slovenskí úradníci, ale o celoeurópsku podpornú schému, schvaľovanú priamo v Bruseli. „Vedeli sme, že EÚ má špecifický program pre malé a stredné podniky, ktorý technologickým firmám pomáha dostať sa do štádia sériovej výroby. Preto sme preň cielene napísali projekt,“ vysvetľuje slovenský vedec.
Keď sme už pri európskych vedeckých grantoch, v čom sa líšia od slovenských eurofondov? „Rozdiel je obrovský. Európske projekty sú o vede a technológiách. Projekty štrukturálnych fondov sú o všetkom možnom, len nie o vede a technológiách,“ hodnotí P. Miškovský. Hovorí, že európsky grant je ťažké získať, lebo ho veľmi prísne posudzujú špičkoví odborníci z celého sveta. Ale keď v súťaži uspejete, jeho následná administratíva je oveľa jednoduchšia než pri slovenskom eurofondovom projekte.
Mimochodom, európske projekty s vysokým bodovým hodnotením, ktoré na financovanie nedosiahnu pre nedostatok prostriedkov, dostávajú osvedčenie kvality (Seals of Excellence). To by im malo podľa dohody slovenskej vlády s EÚ otvárať dvere k štrukturálnym fondom.
Saftra Photonics Zdroj: Ivan Fleischer
„Ibaže to sa nedeje. Veľa úspešných slovenských vedeckých tímov a firiem, ktoré Seals of Excellence majú, na slovenské eurofondy nedosiahnu, lebo Výskumná agentúra, ktorá eurofondy spravuje, túto možnosť dosiaľ neotvorila. To je obrovská škoda,“ myslí si. Za zlomok prostriedkov z eurofondov by sa tak podľa neho mohli podporiť najlepšie slovenské vedecké tímy a high-tech firmy.
Od čipu k platforme
Saftra Photonics uspela v európskych súťažiach dvakrát. Prvý grant spred dvoch rokov – 50-tisíc eur, pričom ďalších 20-tisíc musela priložiť z vlastných zdrojov – jej pomohol vytvoriť prototyp zariadenia, ktorý nazvali NanoScreen.
Druhý, tohtoročný grant je už podstatne vyšší, znie na 1,2 milióna eur. Rovnako vyššie je i spolufinancovanie, firma musí zohnať ďalších 400-tisíc eur, a hľadať ich chce teraz už aj u externých investorov. Tieto peniaze majú zabezpečiť rozbeh sériovej výroby a vstup na trh.
P. Miškovský označuje NanoScreen ako disruptívnu inováciu. Vysvetľuje, že štandardne treba v teréne odobratú vzorku, v ktorej chcete detegovať výskyt POP, najskôr predpripraviť v laboratóriu, až potom analyzovať pomocou drahých zariadení. „Pomocou našej technológie môžete vzorku otestovať bez predprípravy, priamo na mieste odberu za pár minút,“ tvrdí P. Miškovský. Navyše, cena jedného testu sa podľa neho zníži z tisíc eur na menej než stovku.
O technických detailoch zatiaľ šéf Saftry Photonics hovoriť nechce, lebo najprv si ich chcú patentovať. Prezrádza len to, že čip, ktorý je srdcom zariadenia v tvare USB kľúča, je kombináciou nanotechnológie, fotoniky, organickej chémie a digitálnej technológie.
Saftra Photonics Zdroj: Ivan Fleischer
Čip je len začiatok. Umožní testovanie na mieste odberu, ak má výskumník prenosný Ramanovský spektrometer. Saftra Photonics už pracuje aj na all-in-one riešení čipu s detekčným zariadením, rokuje s možnými výrobcami.
A dlhodobý cieľ je vytvoriť globálnu sieť staníc na monitorovanie kvality vody, ktoré posielajú výsledky meraní do cloudu. „To by nám otvorilo zaujímavé možnosti obchodu s dátami, čo je vo všeobecnosti jedna z centrálnych vízií rozvoja našej firmy,“ potvrdzuje P. Miškovský biznisový ťah na bránu.
Zákazníkov – laboratóriá či vodárenské firmy – chce Saftra Photonics hľadať najmä v Európe, Japonsku a USA (ktoré sú jednou z mála krajín, ktoré Štokholmský protokol zatiaľ nepodpísali). Do piatich rokov plánuje na týchto trhoch predať 55-tisíc čipov a dosiahnuť tržby 4,8 milióna eur.
No technológia start-upu podľa jeho šéfa ponúka aj ďalšie príležitosti: „Našou metódou sme schopní detegovať molekuly látok, ktoré sa používajú v dopingu športovcov, v toxínoch i vo výbušninách. Nie sú to POP, ale technológia je v princípe rovnaká.“ Firma takto už rozbieha spoluprácu s istou globálnou firmou, ktorá sa zaoberá kvalitou vody a zaujíma sa o technológiu na odhaľovanie molekúl, spôsobujúcich zápach vody.
Aj pre ďalších
Aby neprišlo k omylu, P. Miškovský z akademického prostredia neodišiel, aby sa venoval iba podnikaniu. Stále pokračuje vo výskume efektívnosti protinádorových liečiv. Dnes transportný systém testujú na malých laboratórnych zvieratách.
Okrem toho sa košický profesor snaží skúsenosti, ktoré nabral so svojím start-upom, využiť na to, aby Univerzita Pavla Jozefa Šafárika pomohla rozvíjať aj ďalšie inovatívne projekty svojich výskumníkov a vedcov. V brandži sa tomu hovorí technologický transfer. Pred pár mesiacmi preto na škole vznikol Technologický a inovačný park, ktorému P. Miškovský šéfuje.
Základom je start-upový inkubátor, v ktorom vedci dostanú vhodné podmienky (priestory a laboratórne prístroje), aby mohli svoj nápad bez stresov rozvinúť. Nemusia ani zakladať firmu. „Po roku-dvoch zhodnotíme dosiahnutý progres a ak projekt bude mať potenciál, univerzita sa stane prvým, anjelským investorom,“ hovorí P. Miškovský. Takto v podstate vznikla aj Saftra Photonics, v ktorej je univerzita štvrtinovým spoločníkom (Saftra je kombinácia slov Safarik a Transfer).
S peniazmi od univerzity bude sa môcť start-up ďalej rozvíjať – a hľadať ďalšie financie. Aj z Európskej únie. „Vytvoríme silné projektové oddelenie, ktoré firmám dokáže pomôcť s napísaním projektu,“ hovorí P. Miškovský. Ak sa firma neskôr osamostatní a bude sa jej dariť, cez podiel na zisku či predaji podniku vráti univerzite to, čo od nej na začiatku dostala.
Príklad P. Miškovského ukazuje, že akademici jej vedia vrátiť ešte oveľa viac.
Čo na to TREND
PLUSY
NanoScreen vyzerá ako silný a z každej stránky premyslený projekt. Aj keď mieri na relatívne malý trh, pri absencii konkurencie a technologickom náskoku môže byť jeho lídrom.
MÍNUSY
Keď sa unikátny tester začne predávať, vedeckému start-upu pribudnú výzvy v oblasti logistiky či starostlivosti o klientov. Môže to zmeniť firemnú kultúru, ktorá už pôvodným zakladateľom nemusí vyhovovať.
