Koronakríza premiešala poradie bánk. Sporiteľňa už nie je najziskovejšia

Koronakríza naplno udrela na banky. Ich čistý zisk sa za prvých šesť mesiacov tohto roku prepadol o 64 percent. Najväčší podiel na tom má nárast opravných položiek, ktorým sa banky pripravujú na vyšší počet nesplácaných úverov. Významnou mierou sa do výsledkov premietol aj zvýšený bankový odvod.

Kým vlani v prvom polroku dokázal bankový sektor zarobiť 345,6 milióna eur, v tomto roku to v rovnakom období bolo už len 125,5 milióna. Bankári už koncom minulého roku vedeli, že k zisku z vlaňajška sa im v tomto roku nepodarí ani len priblížiť. Dvojnásobný bankový odvod im mal podľa predpokladov z vreciek vytiahnuť 300 miliónov eur. Už len to by stačilo na to, aby sa zisk sektora výrazne prepadol.

No to ešte nič netušili o koronavíruse a o opatreniach, ktoré prakticky zastavili bežný chod hospodárstva. Prepad ekonomiky a nárast nezamestnanosti totiž pre banky znamená nárast počtu dlžníkov, ktorí prestanú splácať svoj úver. „Vďaka moratóriu na splácanie úverov sme doteraz nezaznamenali bezprostredný nárast problémových úverov, v súlade s medzinárodnou účtovnou metodikou sme však vytvorili opravné položky na očakávané budúce straty pre pandémiu,“ vraví Pavel Cetkovský, finančný riaditeľ a člen predstavenstva Slovenskej sporiteľne.

Chýbajú údaje

Súčasná situácia je zásluhou odkladu splátok neštandardná. Banky zvyčajne tvoria opravné položky na základe aktuálnej situácie. Ak im počet zlyhaných úverov rastie, zvyšujú ich tvorbu. Ak zlyhané úvery ubúdajú, opravné položky môžu rozpúšťať. Dnes sa musia orientovať len na základe odhadov o budúcom vývoji ekonomiky a nezamestnanosti. Záleží len na posúdení manažérov, ako budú k tvorbe opravných položiek pristupovať. Bankári si v súčasnosti dokážu odôvodniť ich mierne i razantné zvýšenie. Aj finančné výsledky jednotlivých inštitúcií ukazujú, že v jednotlivých bankách majú na nárast počtu neplatičov rôzne pohľady.