Koniec ministerky Zuzany Dolinkovej. Zázrak sa nekonal

Žiadna jasná dlhodobá vízia, prílišná sebaprezentácia na sociálnych sieťach, plošné výmeny riaditeľov nemocníc bez vysvetlenia, slabá politická podpora. Takto zhodnotili viacerí analytici ročné pôsobenie ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej, ktorá minulý týždeň odstúpila.

Pritom ako hovorí analytik INESS Martin Vlachynský, pri svojom nástupe vzbudzovala opatrnú nádej. „Prihlásila sa k viacerým rozbehnutým reformám a napriek tradičnej rozsiahlej personálnej výmene na ministerstve a v sektorových organizáciách obsadenie niektorých postov signalizovalo, že sa v reformách bude pokračovať. Čas však pokročil a reformy sa začali zadrhávať a komplikovať, či je to optimalizácia siete nemocníc, katalóg výkonov a ďalšie,“ uviedol.

Personálne výmeny

Zásadným problémom jej pôsobenia bolo podľa neho pokračovanie v trende nečakaných a nevyargumentovaných personálnych výmen. „Ktoré často znamenajú paralýzu príslušných inštitúcií a procesov, respektíve začína sa v mnohom zas a znova odznova,“ dodal M. Vlachynský.

Nevysvetlené personálne výmeny jej vyčítajú aj ďalší. „Medzi jej najväčšie prešľapy zaraďujem plošnú výmenu riaditeľov nemocníc, a to bez vysvetlenia, auditu či iného zdôvodnenia. Áno, je plne v kompetencii vedenia ministerstva meniť riaditeľov, ale ak sa neuvedie dôvod, zbytočne sa vytvára cyklus krátkodobého uvažovania a transakčného správania v sektore,“ uviedol analytik Martin Smatana. 

Podľa jeho slov mala ministerka veľmi dobrý štart v podobe dobre spísaného programového vyhlásenia, spustenia projektovej kancelárie či počiatočnej snahy o dialóg. „Postupne sa jej však hromadili problémy, ktoré prerástli do veľkosti, že zatieňujú takmer všetko dobré, čo sa za rok vykonalo,“ dodal M. Smatana.

Podľahla tlakom

Problémom je podľa M. Vlachynského aj to, že nepredstavila žiadnu jasnú dlhodobú víziu, aké zdravotníctvo chcela vytvarovať. „V podstate len mechanicky pokračovala v činnostiach, ktoré v zdravotníctve nakreslil plán obnovy, aj to s premenlivým úspechom. Ale vôbec sme nepoznali jej názor a plán v otázkach, ako je dlhodobá udržateľnosť financovania, spoluúčasť pacienta, konkurencia v zdravotnom poistení, definícia nároku pacienta a jej implementácia,“ dodal.

Podľa analytikov Z. Dolinková podľahla tlakom. „Za prešľap považujem aj spomalenie implementácie kľúčových reforiem, ako je napríklad optimalizovaná sieť nemocníc, kde sa vyhovelo politickým tlakom a nie odborným názorom a dlhodobej vízii, napríklad preradenie nemocnice v Brezne do vyššej kategórie nemocníc,“ upozornil M. Smatana. Vyčíta jej aj zrušenie výstavby nemocnice na Rázsochách a presun projektu do Ružinova, a to bez akejkoľvek štúdie, ktorá by vysvetlila a oprávnila tento krok. „Nízka transparentnosť rozhodnutí sa preniesla postupne aj do tvorby legislatívy. Viaceré kľúčové zmeny legislatívy boli prijaté bez riadneho pripomienkového konania, často priamo v rámci poslaneckých návrhov, ako boli napríklad zmeny v národnej HTA agentúre (NIHO),“ dodal.