Zaostávanie slovenského potravinárskeho sektora za konkurenciou z okolitých krajín nie je žiadnym tajomstvom. Už dlhé roky sa skloňuje vysoký investičný dlh, ktorý bol aj jednou z tém konferencie Obchodné trendy 2024. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč na na konferencii uviedol, že potravinárske podniky sa môžu v blízkej budúcnosti dočkať schémy štátnej pomoci. Zástupcovia potravinárov túto správu uvítali, keďže štátnu podporu považujú v snahe zabezpečiť cenovú konkurencieschopnosť slovenských potravín za rozhodujúcu. Očakávajú, že finančná podpora by mohla zefektívniť potravinársku výrobu a znížiť náklady podnikov.
Potravinári sa pritom zhodujú s obchodníkmi, že zvyšovať podiel slovenských výrobkov a zároveň znižovať ich ceny si v súčasných podmienkach protirečí. „Slovenské potraviny sú o pätnásť až dvadsať percent drahšie. Obchodníci si pri nich musia znižovať marže,“ poznamenal predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) Martin Krajčovič. Riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS) Jana Venhartová to označila za schizofréniu, pretože na ceny potravín výrazne vplýva cena vstupov. Tlak ministerstva na slovenskú produkciu môže mať podľa nej pre potravinárov v konečnom dôsledku negatívny efekt.
- O konferencii Obchodné trendy
Konferencia Obchodné trendy 2024 sa konala 28. novembra v hoteli Radisson Blu Carlton v Bratislave. Jej nosnými témami boli slovenské potraviny, ich cena a udržateľnosť. Šestnásť rečníkov sa zaoberalo otázkami súvisiacimi s konkurencieschopnosťou slovenských potravinárskych podnikov, predajom potravín, reguláciou cien a dovozu, kvalitou potravín a významom slovenskej produkcie pre rozvoj regiónov.
Ľahšia cesta k exportu
Jednou z ústredných tém prvého panelu bola úloha potravinového retailu v rozvoji slovenských regiónov. Niektoré reťazce vrátane Kauflandu umožňujú menším lokálnym producentom dodávať produkty do vybraných predajní. Nevyžadujú od nich, aby dodávali veľké objemy produktov do celej predajnej siete. Riaditeľ nákupu a marketingu spoločnosti Kaufland Richard Bendík pripustil, že pre obchodnú spoločnosť to nie je príliš lukratívne, no oplatí sa jej to predovšetkým z hľadiska imidžu. Budúcnosťou slovenskej potravinárskej produkcie je podľa J. Venhartovej práve lokálna výroba, ktorá by mohla nájsť uplatnenie na regionálnych predajných pultoch. „Sme malá krajina a nikdy nebudeme konkurovať Poľsku,“ skonštatovala.
Diskusia v rámci druhého panelu sa zamerala na otázky kvality a bezpečnosti potravín, a to aj v kontexte privátnych značiek. Produkty privátnych značiek majú na Slovensku v niektorých potravinových segmentoch viac než polovičný podiel na predaji. Zmysel však majú len vtedy, keď prinášajú výhody pre všetky zainteresované strany – od výrobcov cez predajcov až po zákazníkov. Jednou z výhod pre predajcu je aj vyššia kontrola nad výrobou produktu pod privátnou značkou. Táto kontrola umožňuje podľa riaditeľa obchodu spoločnosti Lidl Martina Nagya predchádzať dvojitej kvalite potravín. Reťazce si podľa neho dávajú pozor na to, aby produkt jednej značky nemal v rôznych krajinách odlišné zloženie. Výhodou pre výrobcu je ľahšia cesta na zahraničné trhy. Podpredseda SPPK Daniel Molnár však upozornil aj na negatíva, ku ktorým patrí anonymita výrobcu, nižšia marža či zníženie efektivity výroby.
Cenové stropy nefungujú
Účastníci tretieho panelu sa usilovali nájsť odpoveď na otázku, či má regulácia cien potravín opodstatnenie. Skúsenosti zo susedného Maďarska totiž naznačujú, že cenové stropy, ktoré sa často skloňovali aj na Slovensku, nemali želaný efekt. Advokát zo spoločnosti Advant Beiten Gábor Báthory zároveň poukázal na to, že opatrenia tohto typu je veľmi náročné nastaviť tak, aby neboli diskriminačné. Vlády krajín v strednej a vo východnej Európe sa podľa neho často uchyľujú k regulačným opatreniam, ktoré sú problematické, pričom jedna krajina neraz kopíruje druhú.
Rečníci sa zhodli, že radikálne opatrenia spôsobujú spravidla viac škody ako úžitku. S odstupom času boli aj viaceré z radikálnych maďarských opatrení vyhlásené za protizákonné. „Nemôžete radikálne upraviť jeden článok reťazca, a pritom čakať, že ostatné zostanú nezmenené,“ zdôraznil G. Báthory. V praxi je lepšie použiť mäkšie opatrenia, ktoré môžu pomôcť zvýšiť konkurencieschopnosť výrobcov a zároveň znížiť infláciu. Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský zdôraznil potrebu uprednostňovať samoreguláciu trhu. Do marže by sa podľa neho nemalo zasahovať, je to totiž jednak nositeľ informácie o vývoji na trhu a jednak výsledok dlhodobej investičnej činnosti spoločnosti.
Nedostatočná konkurencieschopnosť slovenského potravinárstva bola leitmotívom štvrtého panelu. Riaditeľ makroekonomických analýz a prognóz Inštitútu finančnej politiky (IFP) Branislav Žúdel uviedol, že ceny potravín na Slovensku dosahujú v parite kúpnej sily 103 percent priemeru Európskej únie. Zároveň poukázal na to, že analytici nevedia úplne vysvetliť, prečo sa slovenské ceny zvýšili viac než tie v západných krajinách.
Prečo sú potraviny drahé
Medzi hlavných podozrivých patria investičný dlh a nízka produktivita potravinárskej a poľnohospodárskej výroby. Analytik Inštitútu pôdohospodárskej politiky (IPP) Mário Juliny podotkol, že Slovensko patrí z hľadiska poľnohospodárskej produkcie medzi najhoršie krajiny Európskej únie. Pokúsil sa nájsť aj odpoveď na to, prečo je to tak. Jedným z hlavných faktorov môže byť fakt, že 80 percent poľnohospodárskej pôdy tvoria pozemky s neusporiadanými hranicami, čo sťažuje malým a stredným farmárom získať pôdu na pestovanie.
Problémom je aj neoptimálne čerpanie projektových podpôr. „Na Slovensku chýba podpora inovácií v poľnohospodárstve,“ skonštatoval člen Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Ivan Štefunko. Podpora inovácií je nutná preto, aby sa slovenské potravinárstvo mohlo zamerať vo väčšej miere na produkty s pridanou hodnotou. Štát by mal potravinárom zabezpečiť rovnakú štartovaciu čiaru, ako majú výrobcovia v okolitých krajinách. Viacerí diskutujúci však zároveň poukázali na to, že dotačné prostredie je pokrivené a dotácie deformujú trh. Pripustili však, že lepší systém zatiaľ nemáme.
