Keď dvaja robia to isté, nemusí to byť vždy to isté

Jeden za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať. Keď však ide o rýchlosť prijímania ozdravných balíčkov štátnych financií, tak to na porovnanie Česka a Slovenska rozhodne neplatí.

Česká vláda Petra Fialu v polovici roku 2023 navrhla a takmer po pol roku tvrdých bojov s obštrukciami v parlamente aj prijala ozdravný balíček štátnych financií. Slovenská vláda Roberta Fica to, čo v Česku trvalo rok a pol príprav a pol roka prijímania, stihla, obrazne povedané, za šesť dní. A pokiaľ vládna väčšina v parlamente ukáže svoju jednotu, môže to podobne rýchlo stihnúť aj schváliť.

Babiš, covid a vojna

Dôvod majú oba balíčky spoločný. Je to vývoj v predchádzajúcich rokoch, keď sa v oboch krajinách, dovtedy v rámci Európskej únie rozpočtovo veľmi disciplinované výdavky rozpočtov odtrhli z reťaze. V Česku je na vine predovšetkým pokus predchádzajúceho kabinetu Andreja Babiša „rozhadzovaním peňazí z vrtuľníkov“ vyriešiť dôsledky covidovej krízy a motivovať na voľbu Babišovho hnutia ANO najsilnejšiu voličskú skupinu – českých dôchodcov. Tí sa stali v posledných rokoch v Česku skupinou obyvateľstva s najrýchlejšie rastúcimi príjmami a jedinou, ktorá vďaka inflačnej doložke prakticky netratila na vysokej inflácii v posledných dvoch rokoch.

Ďalším brutálnym zásahom do českého rozpočtu bola vojna na Ukrajine. Česko bolo jednou z najviac závislých krajín od dovozu plynu z Ruska, dovážalo 98 percent svojej spotreby. Presmerovanie na iné dodávky bolo spolu s brutálnym rastom cien v polovici minulého roku veľmi drahé, rapídne stúpli aj ceny elektriny. 

Česko, nazývané Nemeckom strednej Európy, zvyknuté v minulých troch desaťročiach hospodáriť s veľmi malými deficitmi štátnych financií, sa tak dostalo do situácie, keď nič iné, než zatiahnuť záchrannú brzdu v oblasti štátnych financií, nemohlo. „Po vláde Andreja Babiša sme preberali rozvrátené verejné financie s deficitom presahujúcim päť percent HDP a s prvenstvom v tempe zadlžovania medzi európskou dvadsaťsedmičkou. Našou jasnou úlohou preto bolo a je ozdraviť verejné financie. Po vyrovnaní s minulým turbulentným rokom je práve teraz správny čas na to vrátiť Česko späť do formy,“ uviedol minister financií Zbyněk Stanjura, keď pred pol rokom balíček predstavoval. Cieľom vlády je dostať štátne financie z deficitu 3,5 percenta HDP v roku 2023 na 1,8 percenta HDP v roku 2024 a 1,2 percenta HDP v roku 2025.

Úspory v čase recesie

Česká vláda si na to nevybrala dobrý čas ani dobrý spôsob. V koalícii piatich vládnych strán zložito dohadovaný balík 52 rôznych opatrení a zmien berie väčšinu peňazí z vreciek českej strednej triede, ktorej inflácia za posledné tri roky už tak zobrala dvadsať až tridsať percent príjmov. Väčšina z desiatok opatrení zvyšuje miernym spôsobom dane, ruší či znižuje štátnu pomoc, napríklad pri stavebnom sporení, výrazne porastie daň na tabak a alkohol. A to vrátane takých citlivých komodít ako pivo.

Ďalšou „postihnutou“ skupinou sú súčasní dôchodcovia, ktorým sa znížilo dorovnávanie penzií. V penziách sa chystajú ďalšie obmedzenia, sprísnenie pre ich priznanie a zníženie ich výšky k výške platu. Štát tlačí na vyššie sporenie ľudí v treťom pilieri, druhý pilier Česi vôbec nemajú.

To, čo je na českom daňovom balíčku najhoršie, je jeho neprehľadnosť, akési „tupé účtovníctvo“ a ťažké hľadanie nejakého jasného plánu. „Ak chceme presvedčiť našich občanov, že myslíme znižovanie tempa zadlžovania krajiny vážne, považujem za povinnosť začať šetriť u nás na strane štátu. Preto sporíme vyše 20 miliárd eur na prevádzke v platovej oblasti štátu a za desiatky miliárd škrtáme aj národné dotácie,“ tvrdí český minister financií Z. Stanjura. Premiér Petr Fiala urobil z úsporného balíčka výkladnú skriňu svojej vlády, napokon ozdravenie financií sľubovala vláda už predvlani pred voľbami.