Viacerí obvinení, spor o dvadsaťmiliónový majetok a niekoľko žalôb na súde. To je sumár kauzy Technopol, na ktorú pred rokom upozornil zavraždený novinár Ján Kuciak. Podľa neho firmu podozrivo prevzali ľudia blízki podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi, ktorý je známy z takzvaných mafiánskych zoznamov.
Prípad vyšetruje Národná kriminálna agentúra (NAKA). K podozreniam, ktoré preveruje, nedávno pribudlo ďalšie. Advokát Daniel Lipšic, ktorý pri Technopole zastupuje poškodenú stranu, podal trestné oznámenie na dvoch sudcov Okresného súdu Bratislava I. Mali podľa neho ku krádeži firmy dopomôcť tým, ako rozhodovali.
Navyše, celá vec môže podľa neho presahovať kauzu Technopol. „Toto trestné oznámenie môže súvisieť s trestným konaním pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy J. Kuciaka a Martiny Kušnírovej, nakoľko sa novinár aktívne venoval aj takzvanej justičnej mafii,“ uviedol v podnete pre políciu advokát.
Príbeh Technopolu
Pre pochopenie, aká bola úloha súdu pri Technopole, je nutné pripomenúť si príbeh firmy, ako ho spísal J. Kuciak. Spoločnosť Technopol Servis riadil jej dlhoročný šéf Pavel Pávek. Oficiálne akcie vlastnili schránkové firmy v zahraničí, v americkom Delaware a Londýne. V úschove ich mala samotná Technopol Servis.
Problémy odštartovala pred tromi rokmi manželská kríza Pávkovcov. Denisa Pávková, ktorá bola štatutárkou firmy, vybrala akcie z trezoru a podľa polície na nich doplnila svoje údaje ako majiteľa. Neskôr sa podľa J. Kuciaka pokúsila vytiahnuť zo spoločnosti milióny eur aj byty v topoľčianskej novostavbe, ale banky a súdy jej prevody zablokovali. Polícia ju obvinila z krádeže akcií a kvôli tomu, že ďalej previedla majetok na ďalšie osoby aj z legalizácie príjmov z trestnej činnosti.
Všetko sa v tom čase javilo tak, že Technopol sa znovu ocitne v rukách pôvodných vlastníkov. Zlom nastal v jeden decembrový týždeň v roku 2016.
V prvý decembrový piatok sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie, o ktorom P. Pávek ako predseda predstavenstva ani ďalší menšinový akcionár netušili. P. Pávek práve odchádzal na mesiac do Thajska.
Na zhromaždenie mal podľa zápisnice priniesť akcie firmy, ktoré si predtým prisvojila D. Pávková, podnikateľ Jozef Dučák ml. Tieto už boli prevedené z D. Pávkovej na jeho eseročku AAROW. Na valnom zhromaždení, kde robil zapisovateľa advokát Andrej Šabík, ovládol Technopol.
O niekoľko dní neskôr previedol J. Dučák starší, ktorý bol na decembrovom valnom zhromaždení vymenovaný za štatutára Technopolu, budovu spoločnosti Šabíkovej firme VertiCom. A ten ju predal čerstvo založenej firme Reality Fond Petra Horvátha.
J. Kuciak podľa katastra zistil, že záložné právo na nehnuteľnosti má Privatbanka, ktorá poskytla Reality Fondu päťmiliónovú pôžičku na kúpu. Budova Technopolu mala hodnotu dvadsať miliónov eur. TREND si všimol, že v účtovnej závierke za rok 2017 si Reality Fond uvádza majetok v nehnuteľnostiach za presne rovnakú sumu a aj dlhodobé zmenky na úhradu za 15 miliónov eur. Podľa všetkého tak zvyšok ceny vyrovnali zmenkami.
Na Kuciakove zistenia dotknutí nereagovali, akurát advokát A. Šabík sa vyjadril, že je viazaný mlčanlivosťou. TREND sa minulý týždeň pokúsil získať reakciu Denisy Pávkovej, ktorá stála na začiatku podozrivých prevodov, a to cez právnika Mareka Paru, keďže ju mal v trestnom konaní zastupovať. Na mailom zaslané otázky neodpovedala. Advokát na zanechaný odkaz v kancelárii nereagoval.
Ako k tomu prispeli súdy
Polícia obvinila aj ostatných troch aktérov (Dučák, Šabík a Horváth) kauzy Technopol z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Momentálne si však musí poradiť aj s trestným oznámením na dvoch sudcov Okresného súdu Bratislava I, a to sudkyňu Miriam Repákovú, ktorá o akciách rozhodovala a jedného jej kolegu.
Okresný súd Bratislava I zapísal na základe fiktívneho valného zhromaždenia do obchodného registra nasledovné zmeny – zmenu sídla a zápis Jozefa Dučáka staršieho ako predsedu predstavenstva Technopolu. Práve to umožnilo prevody nehnuteľností.
Keď sa to dozvedela advokátska kancelária TaylorWessing, zastupujúca pôvodných majiteľov, informovala súd o násilnom prevzatí kontroly nad firmou. Sudkyňa Emília Szullová následne rozhodla v prospech pôvodných majiteľov a zamietla žiadosť spoločnosti AAROW o neodkladné opatrenie na obmedzenie nakladania s ich akciami Technopolu. Krajský súd pre chyby rozsudok zrušil a vrátil naspäť na prejednanie.
Pôvodná sudkyňa však prípad už neriešila. Po jej odchode bola práca na súde prerozdelená tak, že spis dostala nová sudkyňa – Miriam Repáková. Tá požiadala o preloženie na najviac zaťažený súd z iného bratislavského súdu tesne potom, ako prebehlo mimoriadne valné zhromaždenie Technopolu.
Čo sa stalo v Technopole
Október 2015 – Spoločnosť Technopol riadil Pavel Pávek. Majiteľmi akcií boli oficiálne spoločnosti Investment Nominees so sídlo v Delaware a Tricorn Investments v Londýne.
V mene spoločnostu Technopol Servis konala Pávkova manželka Denisa, počas manželskej krízy podľa neho odcudzila akcie a pokúsila sa dostať k majetku firmy.
Júl 2016 – Polícia obvinila D. Pávkovú zo sprenevery, neskôr trestný čin prekvalifikovala na krádež.
2. decembra 2016 – Bolo zinscenované mimoriadne valné zhromaždenie, o ktorom nevedel P. Pávek, americký akcionár ani londýnska spoločnosť, ktorej akcionárstvo nikto nespochybnil. Spoločnosť Technopol Servis na ňom ovládol jediný konateľ eseročky AAROW Jozef Dučák ml., ktorému asistoval advokát Andrej Šabík.
6. december 2016 – Boli zapísané zmeny do obchodného registra.
7. december 2016 – J. Dučák predal majetok firmy v budove Technopolu Šabíkovej firme VertiCom, s.r.o.
8. december 2016 – Andrej Šabík predal budovu čerstvo založenej eseročke Reality Fond Petra Horvátha. Za budovu bolo zrejme platené zmenkami a päť miliónov eur neskôr požičala firme aj Privatbanka.
Repáková následne rozhodla v prospech Dučákovej spoločnosti AAROW a určila ju za majiteľa akcií Technopolu. Podľa doterajšieho vyšetrovania polície však prišla AAROW k akciám podvodným konaním.
Sudkyňa vydala rozhodnutie, na ktoré podľa viacerých právnikov nemala právo. O takzvanej určovacej žalobe, teda o tom, komu patria akcie, totiž rozhodla kontumačným rozsudkom, teda od stola a bez toho, aby sa o úkonoch dozvedela druhá strana. Zdôvodnila to tým, že druhá strana si nepreberala zásielky, ktoré posielala schránkovým firmám v USA a Londýne.
„Civilný sporový poriadok v žiadnom prípade neumožňuje, čoho si sudkyňa musela byť vedomá, rozhodnúť vo veci určovacej žaloby kontumačným rozsudkom. Sudkyňa dokonca v rozsudku aj priamo odkazuje na ustanovenie, ktoré hovorí, že môže rozhodnúť pre zmeškanie len vtedy, ak ide o žalobu na plnenie,“ konštatuje Radovan Pala z TaylorWessing.
Rovnaký názor má aj právnik Alex Kadela, riadiaci partner z advokátskej kancelárie Relevans, ktorý nemá s prípadom nič spoločné. „Ide o prekročenie právomocí súdu,“ dodal.
Podľa trestného oznámenia mala sudkyňa koordinovať svoj postup s ďalším kolegom. Ten sa vyjadril, že nevie o trestnom oznámení na jeho osobu, preto ho ani nevie komentovať. M. Repáková pre TREND uviedla, že v zmysle zákona o sudcoch sa nemôže vyjadriť, keďže konanie ešte nebolo ukončené.
Čo s tým má Marián Kočner
Osoby, ktoré účinkujú v Technopole, boli podľa J. Kuciaka prepojení na podnikateľa M. Kočnera. Napríklad J. Dučák sa objavil v kauze Pezinská skládka, kde vystupoval ako zástupca americkej schránkovej firmy Westminster Brothers. Jej zastupovanie po ňom prebral práve M. Kočner.
Marián Kočner Zdroj: SITA / Diana Černáková
Advokát A. Šabík sa zase spolu s M. Kočnerom spomína v kauze Glance House. Blízko má aj k J. Dučákovi, sedel s ním v orgánoch firiem. Peter Horváth zase s Mariánom Kočnerom v 90. rokoch podnikal. Založili firmu Pro-Dive, ale pôsobili spolu aj v ďalších spoločnostiach.
Keď novinár prepojenia zverejnil, M. Kočner sa pre Pravdu vyslovil, že ide o schizoidné výmysly. TREND a Sme nedávno zistili aj ďalšiu informáciu vedúcu ku M. Kočnerovi. Krátko po násilnom prevzatí firmy Technopol Servis odišlo z účtu firmy pol milióna eur na osobný účet M. Kočnera v Tatra banke. Neskôr boli údajne vrátené s popisom, že išlo o pôžičku.
Kočner na otázku TRENDU a ani Sme k tejto transakcii vecne nereagoval. Neskôr poslal mail redaktorovi denníka Sme s otázkami, ktoré naznačovali, že si zbiera o ňom informácie osobného a zdravotného charakteru.
Keď o Technopole písal J. Kuciak, M. Kočner mu telefonicky hrozil, že bude zbierať veci na neho aj jeho rodinu a zverejňovať „nejakú špinu, prešľapy a trestné činnosti“.
Sudkyňa už raz čudne rozhodla
Sudkyňa Miriam Repáková rozhodovala v kauze, kde sa štátne železnice súdili s cyperskou schránkou. A rozhodla v neprospech štátnej spoločnosti.
Spor sa týkal ešte zmluvy z 90. rokov, keď sa štátne železnice dohodli so súkromnou firmou Martinská mechatronická na vývoji prototypu nového rušňa. V zmluve o dielo sa zaviazali, že ak stroj úspešne prejde všetkými skúškami, odkúpia 98 kusov. Na financovaní vývoja sa prestali ďalej podieľať a niekoľko rokov sa nič nedialo. Až kým Martinská mechatronická neskrachovala.
V dražbe v roku 2007 získala časť tohto podniku cyperská schránka Lancillon so sídlom v Limassole. A to údajne aj s pohľadávkou voči Železničnej spoločnosti Slovensko a Cargo. Schránka vyčíslila, že tieto firmy mali porušením záväzku kúpiť rušne pripraviť skrachovaný podnik o ušlý zisk, a na súde žiadali náhradu škody vo výške takmer 83 miliónov eur.
Lancillon sa začal pred rokmi o peniaze súdiť. Sudkyňa M. Repáková pred piatimi rokmi cyperskej schránke priklepla 51,7 milióna eur. Vyššie súdy potom rozhodili, že sudkyňa bola zaujatá.
Za Lancillon vystupoval na Slovensku Juraj Krišták. Predtým ako sa M. Repáková stala sudkyňou, bola s týmto človekom v orgánoch spoločnosti WA Services.
Cyperská spoločnosť neskôr postúpila pohľadávku na ďalšiu schránku Stafely Investments so sídlom v americkom Deleware. Americká schránka má nového advokáta. Je ním bývalý manžel sudkyne Dušan Repák.
