Zdravotnícky stratég pomocou regresnej analýzy dát z 28 krajín EÚ zisťoval, čo sú hlavné faktory zníženia odvrátiteľných úmrtí. V rozhovore pre TREND objasňuje výsledky analýzy, ale aj spôsob, ako zdravotníctvo zlepšiť a zefektívniť.
Minulý týždeň sme videli už druhé dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne cez zvýšenie kapitálu. Je to krok správnym smerom?
Myslím si, že nie. Dofinancovanie je správne a veľmi potrebné. Odhadom tento rok chýba v systéme od 250 do 300 miliónov eur. Ale spôsob, aký bol zvolený na toto dofinancovanie, je veľmi nepekný a, povedal by som, neférový.
Napísali ste zaujímavú analýzu o tom, prečo zdravotníctvo potrebuje viac peňazí. Nie sú súčasné zdroje v zdravotníctve dostatočné?
Položil by som aj otázku, či dostávame adekvátnu hodnotu za to, čo do zdravotníctva dávame, keďže veľmi často počuť názor, že peňazí je dosť, iba sú zle použité či rozkradnuté. V dátovej analýze za jedenásť rokov od roku 2009 do roku 2019 sme za všetky európske krajiny postavili model, ktorého cieľom bolo vysvetliť, čo ťahá kvalitu zdravotníctva.
Ako túto kvalitu definujete?
Počtom odvrátiteľných úmrtí.
Aký bol výsledok?
Zohľadnili sme veľa faktorov, a odpoveďou bolo, že na Slovensku dostávame adekvátnu starostlivosť za vynaložené prostriedky.
Takže vysoký počet odvrátiteľných úmrtí nie je u nás spôsobený výplatou ziskov súkromným poisťovniam?
Zisky poisťovní, to je extrémne spolitizovaná téma. Poisťovníctvo je jeden z najmenej ziskových segmentov zdravotníctva. Nikomu nevadí, že sú ziskové lekárne, nikomu nevadí, že je ziskový detský lekár alebo gynekológ. Dokopy to robí obrovský balík peňazí.
Počet odvrátiteľných úmrtí teda môžeme znížiť tak, že zvýšime financovanie zdravotného systému?
Určite áno. To bolo jedno z hlavných zistení tejto analýzy.
Ako dostať do systému viac peňazí?
Na jednej strane musí za svojich poistencov platiť primerane štát. Na druhej strane musíme do systému dostať súkromné zdroje, ktorých využitie je omnoho efektívnejšie.
K akému objemu peňazí by sme sa mali dostať?
Keď to vezmeme z helikoptéry, zistíme, že priemerná platba za zdravotníctvo v EÚ sa pohybuje na úrovni 9 až 9,5 percenta HDP. A stále rastie. To je jednoducho fenomén zdravotníctva, že zatiaľ čo európske HDP bude rásť o tri až štyri percentá, výdavky na zdravotníctvo rastú o šesť až osem percent ročne.
Kde vidíte možné zdroje financovania?
Máme vysoký počet návštev lekára aj hospitalizácií. Keby si človek mohol rozmyslieť, či zaplatí možno aj veľmi malú sumu – kedysi to boli tie prekliate dvadsaťkorunáčky –, správal by sa inak. Keď už ľudia vidia hodnotu, ktorú si musia kupovať, a vedia, že sa niečoho musia vzdať, tak si to jednoducho rozmyslia.
- Michal Kaszás
- M.Kaszás je medzinárodný finančný a zdravotnícky stratég. V Boston Consulting Group pomáhal popredným svetovým spoločnostiam a vládam so stratégiou optimalizáciou procesov. Zameriaval sa na zdravotníctvo a private equity. Medzinárodnú expertízu sa rozhodol aplikovať na Slovensku. Dnes buduje vlastný private equity fond HardWood Investments, ktorý sa zameriava na investície do zdravotníctva, sociálnej starostlivosti a infraštruktúrnych aktív.
Keď som pozeral, ktoré systémy sa hodnotia ako najlepšie, boli to krajiny ako Holandsko, Švajčiarsko alebo Singapur. Všetky sú známe tým, že ľudia musia za starostlivosť priplácať. Na Slovensku sa však prezentuje, že je všetko zadarmo.
Prirovnal by som to k švédskym stolom. Ľudia sa správajú úplne inak, keď majú k dispozícii švédske stoly. Paradoxne, efekt potešenia v gastre je väčší, keď si vyberiete, na čo máte chuť, a zaplatíte špecificky za to, čo ste chceli, než keď máte neobmedzené švédske stoly. To vedie k zbytočnej nadspotrebe. Ale keď máte systém podfinancovaný, tak aj kvalita švédskych stolov padá.
Vláda má vo svojom programovom vyhlásení, že chce zvyšovať každý rok platby do zdravotného systému o 0,3 percenta HDP. Myslíte si, že je to správny a udržateľný krok?
Myšlienka dobrá, ale zatiaľ som nevidel jej materializáciu. Lebo to, čo sa deje, je veľmi nešťastné. Dofinancovanie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, takzvané selektívne dofinancovanie, keď nejde o platbu za poistné, ale ide de facto o vlastné zdroje, nepovažujem za rast výdavkov na HDP.
Za čo to považujete?
Považujem to za nešťastný náznak toho, že tu nechceme súkromníkov.
Vláda má teraz na to veľkú príležitosť, a to aj preto, že za svojich poistencov platí málo, čím sa dostávajú súkromné poisťovne do straty.
Skutočne, v roku 2020 budeme vidieť historicky najnižšiu platbu, a to práve v roku, keď zdravotníctvo potrebovalo najväčšie dotovanie. Tento fakt je spôsobený politickými rozhodnutiami.
Čo by sa malo spraviť?
Keby sme dali poisťovniam nástroj, že za každého poistenca štátu dostanú stanovenú sumu, to by im dalo veľkú stabilitu predvídateľnosti, čím by mohli efektívne a spoľahlivo zdravotnú starostlivosť alokovať. Kým poisťovne nevedia, na čom sú, nevedia byť stabilným partnerom poskytovateľov. Nevedia si s poskytovateľom sadnúť a povedať: áno, keď zainvestuješ do novej nemocnice 200 miliónov eur, tak budeš mať takúto zmluvu. A to je veľmi nešťastné. To je otázka, ktorá sa musí otvoriť, aj keď veľký oponent tejto idey bude práve ministerstvo financií, ktoré to bude vnímať ako otvorenú položku. Keď sa dohodne, že platíme za každého poistenca štátu nejakú sumu, a oni nevedia, koľko ich bude, je to pre nich nestabilita.
Presne o to by malo štátu v zlých časoch ísť. Mal by sa zadlžovať a viac vydávať, aby podporil ekonomický rast. Ale poďme späť k odvrátiteľným úmrtiam. Bolo tam viacero faktorov. Ako dopadlo ich hodnotenie?
Model ukázal, že keď zvýšime za každého občana ročnú platbu o jedno euro na hlavu, tak znížime odvrátiteľné úmrtia na stotisíc obyvateľov o 0,16. Ten efekt bol ešte výrazne pozitívnejší, ak zvýšime súkromné platby. Efekt bol takisto pozitívny, keď zvýšime platby za zobrazovacie metódy. To znamená lepšia a včasná diagnostika.
A kedy bol negatívny?
V objeme vykázanom na laboratórnu diagnostiku. A takisto bolo zaujímavé, že čím viac sa platí za lieky, tým máme vyšší počet odvrátiteľných úmrtí. To je typicky niečo, čo v celom modeli ťahali krajiny, ktoré majú neefektívne nastavený systém úhrad za lieky. Ďalší negatívny faktor je počet hospitalizácií na hlavu za rok.
Prečo?
Za mňa to je veľmi zaujímavé zistenie, pretože nemocnica je skutočne najnebezpečnejšie miesto pre pacienta. To bolo podporené aj priemernou dĺžkou hospitalizácie. Čím je dlhšia hospitalizácia, väčšinou má systém viac odvrátiteľných úmrtí.
Keby ste mohli rozhodovať o tom, kam pôjde slovenské zdravotníctvo, čo by boli kroky, ktoré by podľa vás dali zmysel tomuto systému?
Je nutné zaviesť stabilitu vo financovaní. To pomôže poisťovniam, a aj keď ich bežná populácia nejako nemá rada, som presvedčený, že poisťovňa je najsilnejší nástroj na zefektívnenie zdravotníctva.
Ďalej stabilita v podobe napríklad päťpercentnej platby na poistenca štátu z vymeriavacieho základu dva roky spätne, to je druhá vec. Zaviesť takzvaný štandard starostlivosti, pod ktorým si predstavte nejaký balíček predplatený za svoje poistné. Bez toho, aby sme nejako extrémne prekopali celý spôsob financovania, toto je veľmi pekný spôsob, ako do slovenského zdravotníctva prinesieme poriadok.
Mohli by ste uviesť príklad nadštandardu?
Štandard je to, čo dostávate za poistné, ktoré platíte na mesačnej báze, a keď chcete byť vyšetrený do zajtra, tak si za to musíte priplatiť.
