Karpiš: Nie som permainflačný strašiak. V USA je už deflácia. O rok sa prejaví aj na cenách

Nebolo veľa ľudí, ktorí by predpovedali, že príde vysoká inflácia. Jedným z mála bol finančný analytik Juraj Karpiš. Ten v rozhovore hovorí o svojom pohľade na infláciu, úrokové sadzby a investičné aktíva.

Inflácia momentálne hýbe svetom. Ako vyzerá súčasná inflácia?

Inflácia sa vrátila a vrátila sa aj do spotrebných statkov. Zistili sme, že nie je prechodná. Zistili sme, že aj v Európe môžeme mať extrémne vysokú infláciu – že Nemci sa môžu blížiť k desiatim percentám. Samozrejme, v dlhšom horizonte prechodná bude.

Takže možno čoskoro dosiahne vrchol?

Raz dosiahne vrchol. Pamätám si na video Christine Lagardovej, šéfky Európskej centrálnej banky, z konca roka 2021. Hovorila o takzvanom inflačnom hrbe. Usmievam sa, lebo hrb videla, ale nebol tam. Je omnoho ďalej v budúcnosti.

Ako hovoril Milton Friedman, inflácia je vždy a všade monetárny fenomén. Na to nesmieme zabúdať. Do vyliateho inflačného kečupu prišla vojna, čo problém zhoršuje. Najmä v Európe, ktorá je závislá od energetických nosičov od Ruska. Zároveň v Európe ešte neprebehlo to, čo už v Amerike áno.

Čo je to?

Tam si ministerka financií Janet Yellenová a Jerome Powell posypali hlavu popolom a do kamery v hlavnom vysielaní povedali: „Mýlili sme sa. Je to naša chyba, teraz to napravíme.“ A začali dvíhať úroky a sprísňovať monetárne podmienky. V Európe to neprebehlo.

Od Ch. Lagardovej čítam, že sa ide venovať klimatickej kríze. Že za rastúce ceny môžu klimatické faktory, že centrálna banka nemá nič s rastúcimi cenami, že sú to externé faktory. Samozrejme, v Európe nebudeme mať cválajúcu infláciu desaťročie. Vrchol raz príde, ale je vzdialenejší ako v Spojených štátoch.

Tie majú výhodu, že môžu exportovať infláciu pomocou silného dolára. Ale pracovný trh je napnutejší ako v Európe. Takže rozdiely sú asi veľké a zásadné.

Myslím si, že sú veľké. Amerika je za vrcholom inflácie. Začal som tým, že inflácia je vždy a všade monetárny fenomén. Už pol roka však hovorím, že Amerika je v deflácii. Každý si myslí, že som permainflačný strašiak, ale momentálne je to naopak. Každému hovorím, že čakám, kedy sa to v Amerike začne spomaľovať.

Pretože keď sa pozriem na americkú peňažnú zásobu, očistím ju od reverzného repa a iných nástrojov centrálnej banky, od mája je Amerika v deflácii, čo je nevídané. Čakám, kedy sa monetárny faktor preklopí aj do ekonomiky. Efekty však prichádzajú s oneskorením. To môže byť rok, rok a pol alebo dva roky. Ale deflácia spomalí ekonomiku. Samozrejme, zníži aj cenovú infláciu.

Hovoríte o deflácii, ale z tradičného ekonomického pohľadu ide momentálne maximálne o disinfláciu?

Ja hovorím o monetárnej deflácii. Samozrejme, plný efekt na ceny ešte neprišiel, aj keď sčasti ho tam už vidím. Keď sa pozriem na medzimesačné číslo, už je tam.

Spomenuli ste bonmot Miltona Friedmana, že inflácia je vždy a všade monetárny fenomén. Je to skutočne tak? Akú rolu zohrali fiškálne stimuly?

Nastal zaujímavý fenomén. Monetárny stimul bol taký gigantický, že všetci monetaristi mali čakať infláciu. Zároveň fiškálny stimul bol taký gigantický, že všetci keynesiáni mali čakať vysokú infláciu. To ukázalo, kto naozaj verí svojim modelom, teóriám a kto sa nechá len tak strhnúť davom.

Ekonómovia v centrálnych bankách pandémiu omylom nazvali dopytovým šokom a zareagovali na to ako na dopytový šok, zasypali systém novými peniazmi a zároveň politikom umožnili veľký fiškálny stimul. Z tohto hľadiska je to monetárny fenomén, ktorý bol podporený tým, čo robili vlády, a tým, že rozhadzovali. Zmenila sa doba, najmä vďaka fiškálu, ktorý politikom tak zachutil, že im ho bude ťažké brať z rúk.

Celé video a rozhovor