Karanténa nie je liečba. Čo všetko kryje poistka v čase koronavírusu a čo nie

Keď sa pred viac ako dvomi mesiacmi dostala nákaza nového koronavírusu až do Európy, čakalo poisťovne a ich klientov hneď niekoľko nepríjemných prekvapení. Ľudia najprv začali zvažovať svoje plánované cesty mimo územia Slovenska. Zrušenie dovolenky so sebou však spravidla prináša vysoké storno poplatky.

Dovolenkári si preto k zaplateným zájazdom uzatvárajú cestovné poistenie, ktoré zahŕňa aj takzvané poistenie storno poplatku alebo sa dá k základnému poisteniu dokúpiť. Klienti sa preto spoliehali na to, že im peniaze za zrušenú cestu vráti poisťovňa. Drvivá väčšina z nich však svoje peniaze za dovolenku späť nedostala.

Vojna áno, pandémia nie

Poistenie storna sa na koronavírus spravidla nevzťahuje. Ak sa klienti rozhodli zájazd či dovolenku zrušiť z dôvodu pandémie koronavírusu či varovania ministerstva zahraničných vecí pred vycestovaním, nárok na preplatenie storna jednoducho nemajú. Poisťovne takéto storno preplácajú len v prípade, ak danú krajinu zasiahla napríklad živelná pohroma, teroristické útoky či vypukol vojnový konflikt.

Všetko nakoniec závisí od prístupu a podmienok danej poisťovne. Niektoré z nich klientom preplatili aspoň časť zaplateného zájazdu. „Väčšina poisťovní do vypuknutia pandémie nekryla v rámci cestovného poistenia storno poplatkov pri zrušení zájazdu z dôvodov pandémie. Existuje predpoklad, že si to poisťovne v budúcnosti vyriešia v poistných podmienkach, ale akým smerom, zatiaľ nie je jasné,“ predpokladá hovorkyňa poisťovne Uniqa Beáta Lipšicová.

Okrem bezpečnostnej situácie v cieľovej destinácii o nároku na preplatenie storna rozhoduje zdravotný stav dovolenkárov. Poisťovne sa pozerajú napríklad na vážne ochorenie alebo úrazy pred plánovaným vycestovaním. To sa týka aj ľudí, ktorí cestujú s poisteným klientom. V týchto prípadoch je bezpredmetné, či sa zranenie alebo choroba musia liečiť doma alebo v nemocnici.

Každý detail zaváži

Okrem storna museli poisťovne reagovať aj na iné problémy, ktoré sa vyskytli v cestovnom poistení. Jedným z prvých krokov, ktoré niektoré urobili, bolo jeho automatické predĺženie pre klientov, ktorí pre zatváranie hraníc uviazli v zahraničí a nevrátili sa na Slovensko v plánovanom termíne. Poistenci však žiadali aj preplatenie nákladov, ktoré cestovné poistenie nezahŕňa. Napríklad náhradné ubytovanie či stravu v povinnej karanténe v zahraničí.

„Poisťovne takéto náklady nebudú kryť ani v budúcnosti, pretože ide o náklady, ktoré vznikli z úradného nariadenia,“ upozorňuje B. Lipšicová. Cestovné poistenie však kryje repatriáciu, čiže návrat ľudí do vlasti, a liečebné náklady. Dôležité sú aj okolnosti vycestovania za hranice Slovenska. Poisťovne zaujíma hlavne to, či pred cestou nebola v danej krajine vyhlásená epidémia alebo ministerstvo zahraničných vecí nevydalo cestovné varovanie.