Kam na lyže? Budúcnosť lyžiarskych stredísk na Slovensku nevyzerá v ďalších generáciách ružovo

V tretine lyžiarskych stredísk môžu nastať v najbližších troch dekádach nevhodné podmienky na lyžovanie a v tých pod nadmorskou výškou 1 700 metrov by sa mala ďalšia expanzia dokonca prehodnotiť.

Naznačuje to Inštitút environmentálnej politiky a hovorí aj o stave Slovenska po roku 2023. Budúcnosť lyžovania v kedysi obľúbenej zimnej destinácii pre zahraničných turistov nevyzerá ružovo a ekonomicky prestáva dávať zmysel mnohým podnikateľom už niekoľko rokov.

Hoci sa s teplejšími podmienkami mnohí z nich ako-tak naučili fungovať, výraznejšie výkyvy počas sezóny budú problémom pre väčšinu z nich. So zvyšujúcimi sa cenami energií prestáva byť umelé zasnežovanie efektívnou náhradou a všetko naznačuje, že v tunajších podmienkach prežije len niekoľko veľkých stredísk vo väčších nadmorských výškach.

Lyžiarsky trh v Európe sa pravdepodobne zmení na nepoznanie. Nie je vylúčené, že podobne ako za morom budú Slováci nakoniec cestovať do cudziny aj za lyžovačkou.

Krehký biznis, veľký trh

Pre Slovensko je lyžiarsky biznis veľký trh, ktorého problémy sa pritom nemusia dotýkať len vlastníkov stredísk a kaziť zimné dni lyžiarom. Tých domácich je v krajine podľa portálu vanat.ch takmer 980-tisíc, čo znamená, že takmer každý piaty Slovák je buď lyžiar, alebo snoubordista.

Okrem toho sa ekonomika skrytá za lyžiarskym biznisom rozvinula do úctyhodných rozmerov, keďže v krajine je už zhruba 107 lyžiarskych oblastí asi s piatimi stovkami vlekov. Našťastie až 80 percent stredísk sa vďaka hornatému reliéfu krajiny nachádza v nadmorskej výške viac ako 750 metrov viac.

Prípadný výpadok tržieb viac ako polovice stredísk z dôvodu teplých zím a neekonomického prevádzkovania by sa dal vyčísliť na milióny eur. Podľa štúdie International Report on Snow & Mountain Tourism z roku 2022 súviselo s lyžovaním na Slovensku v ostatnej sezóne takmer 3,7 milióna turistických návštev.

Celosvetovo sme sa umiestnili na jedenástom mieste z hľadiska podielu lyžiarov na počte obyvateľov, naznačuje štúdia International Report on Snow & Mountain Tourism, ktorá porovnáva jednotlivé krajiny sveta z hľadiska ich lyžiarskej infraštruktúry a počtu aktívnych lyžiarov.

S pribúdajúcimi problémami ide preto o krehký trh. Ako však naznačuje Inštitút environmentálnej politiky, s horšími podmienkami na lyžovanie sa po roku 2030 počíta ako s faktom. Avizuje dokonca, že ku koncu tohto storočia budú udržateľné iba vysoko položené lyžiarske strediská a ostatné územia by sa mali strategicky orientovať na iné formy turizmu.

Obzvlášť keď trhu s takým vysokým počtom stredísk dominuje pre slabé zimy z pohľadu návštevnosti štvorica lyžiarskych stredísk (Snowparadise Veľká Rača/Oščadnica, Park Snow Štrbské Pleso, Jasná Nízke Tatry či Park Snow Donovaly). 

Trend sa však obracia na západ a lyžiarske strediská sa snažia rozširovať svoju spádovú oblasť na západný európsky trh, hoci doteraz na Slovensko prichádzali návštevníci najmä z Poľska, Česka, Maďarska, Ruska či Ukrajiny. Niektoré strediská už spustili reklamnú kampaň zameranú na francúzsku a britskú klientelu či strednú triedu Beneluxu, naznačuje portál vanat.ch.

Lyžovačky sa skrátia