Jana Dubovcová: Sme na ceste k totalite, je najvyšší čas sa spamätať

Ako sa zmenilo Slovensko odvtedy, čo ste ochrankyňou práv?

Došlo k výrazným zmenám, ktoré si človek pri dennodennom zhone príliš neuvedomí, ale pri pohľade do parlamentu pochopí, že názorovo sa Slovensko niekam posunulo. Nie je to len tým, že predsedom v Banskobystrickom kraji je predstaviteľ Ľudovej strany – Naše Slovensko Marián Kotleba, ale že sa členovia tejto politickej strany dostali až do parlamentu. Je to signál, aby sme začali rozmýšľať, aké Slovensko chceme mať. Uvedomujem si, že systémové veci, ktoré by sme mali robiť, aby sme napredovali, nerobíme.

Starali sme sa viac o rozvoj ekonomiky ako o rozvoj duchovnej nadstavby spoločnosti. Myslím si, že za to môžeme zaplatiť

Ktoré systémové veci máte na mysli?

Predovšetkým nerobíme dostatočné zmeny v oblasti výchovy, čo sa napokon prejavuje rozkladom školstva. V minulosti sme sa viac starali o rozvoj ekonomiky ako o rozvoj duchovnej nadstavby spoločnosti. Myslím si, že za to môžeme zaplatiť.

Aký má tento vývoj dosah na ľudské práva?

Napriek tomu, že sme postsocialistická krajina, ešte sme celkom nepochopili oblasť ľudských práv a ani ich neprijali v celom rozsahu. Nepovažovala by som to za dôsledok vývoja od roku 2012, keď som nastúpila, ale za niečo, k čomu sme sa nedopracovali od roku 1989 až doteraz.

Hovoríte o prístupe spoločnosti?

Áno. Často sa objavujú úvahy, že v súčasnosti žijeme najlepšie obdobie, aké sme kedy žili. Ale myslím si, že je to pravda len sčasti. Pokiaľ máme na mysli ekonomický rozvoj a slobodu podnikania, tak to platí, ale vynechala sa najzákladnejšia časť, keď sme nerozvíjali oblasti ľudských práv a demokracie. Na Slovensku vnímam deficit demokratického prostredia. Nestačí, že napíšete ústavu, zriadite orgány v právnych predpisoch a v právnom poriadku o trojdelení moci. Na to, aby štát dobre fungoval a aby bol skutočne demokratický a právny, spoločnosť by ho taký musela chcieť a musela by vedieť, čo to vôbec je. V tejto oblasti sme zaostali.

Jana Dubovcová (64)

Zdroj: Maňo Štrauch

bola sudkyňa, predsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici. V roku 2010 sa vzdala funkcie a kandidovala v parlamentných voľbách do Národnej rady SR ako nezávislá na kandidátke politickej strany SDKÚ. V roku 2012 sa stala verejnou ochrankyňou práv, vystriedala Pavla Kandráča. Je matkou piatich detí.

Vidíte zmenu prístupu politikov k týmto problémom počas vášho funkčného obdobia?

Pokiaľ dôjde k individuálnemu porušeniu práva postupom niektorého orgánu, tak náprava sa dá často dosiahnuť. Ale pokiaľ ide o systémové zlyhávanie štátu v konkrétnych oblastiach, tak sa opatrenia neprijímajú, respektíve sa prijímajú až s niekoľkoročným odstupom. Je to určitá taktika zodpovedných predstaviteľov verejnej správy, ktorí v prvom kroku upozornenie na zlyhanie zhodia zo stola. Po čase, v niektorých prípadoch aj po niekoľkých rokoch, sa síce náprava zrealizuje, ale už sa to nevníma ako reakcia na výhrady ombudsmana. Myslím si, že je to cielené. Keď verejný ochranca práv predkladá svoje zistenia o systémovom zlyhaní, vždy je za to niekto zodpovedný. A tým, že ich odmietne akceptovať, uteká od zodpovednosti. Pritom väčšinou ide o mimoriadne závažné zistenia a v demokratických krajinách je takýto stav neprijateľný. Aj preto sa, skôr či neskôr, k náprave pristúpi.

Máme štátnu inštitúciu, ktorá by pozitívne vytŕčala a bola viac nápomocná pri náprave nedostatkov?

Aj za predchádzajúceho ministra spravodlivosti, aj za súčasnej ministerky došlo k prijatiu viacerých opatrení, ktoré som požadovala. Poukazovala som napríklad na porušenie práva detí, ktoré neboli vypočuté v súdnom konaní. A od júla 2016 platí právna úprava, ktorá čiastočne rieši túto tému, aby súdy uprednostňovali priame vypočutie detí. Takže sú aj pozitívne príklady.

Zdá sa, akoby ministerstvo vnútra pod vedením Roberta Kaliňáka bolo najmenej ochotné reagovať na vaše zistenia. Je to tak?