J. Solík: „Pomoc ľuďom“ sa stala synonymom míňania peňazí

Predchádzajúce obdobie bolo pre podnikateľiov mimoriadne náročné. Prezident Združenia podnikateľov Slovenska Ján Solík hodnotí pre TREND uplynulý rok, aktuálnu situáciu v podnikateľskom prostredí a kroky vlády na jeho podporu. 

Aký bol rok 2022 pre podnikateľské prostredie?

Kým na začiatku roka si podnikatelia mysleli, že si budú musieť poradiť „len“ s následkami pandémie, ukázalo sa, že pandémia bola iba rozcvičkou. Ceny energií začali rásť ešte pred začiatkom konfliktu na Ukrajine, no ich skokové zmeny boli prvým atribútom, ktorý ovplyvňoval podnikateľské prostredie. Druhým boli výpadky výrobných vstupov a inflácia, ktorá sa dotýkala nielen cien energií. Tretím faktorom bola politika vlády, ktorá sa stala pre podnikateľské prostredie nepredvídateľnou. 

Prečo nepredvídateľnou? 

Kým v programovom vyhlásení vláda sľubovala rozhodovanie na základe faktov a dát, v praxi schvaľovala rekordné počty zákonov v skrátenom konaní a poslanecké návrhy prijímala bez analýz dôsledkov. Niekedy s konštatovaním, že vplyv na podnikateľské prostredie nemajú, aj keď je každému absolútne zrejmé, že majú, a často veľmi zásadný.

Máme tu energetickú krízu. Prišiel nový rok a zálohové faktúry rastú o stovky percent napriek tomu, že vláda schválila kompenzačný mechanizmus. 

Na témy súvisiace so skokovými zmenami cien energií sme začali upozorňovať v lete minulého roka, keď tento problém začalo pociťovať nemalé množstvo firiem. Žiaľ, opakujú sa rovnaké chyby ako počas pandémie. Opatrenia prijímajú vládni úradníci pomerne neskoro a firmy vedia len veľmi ťažko plánovať. Počúvame vyjadrenia vládnych politikov, ktorí avizujú podporné schémy, ale zároveň hovoria, že zatiaľ nevedia povedať detaily, ktoré sú však zásadné na to, aby firmy vedeli robiť rozhodnutia. 

Takže vláda výrazne zvyšuje neistotu podnikateľského prostredia?

Vzniknutú paniku sa vládni predstavitelia snažia upokojovať vyjadreniami, že na riešení pracujú. Máme tu však dva svety. Prvý, v ktorom vláda pracuje výrazne pomalšie, ako by si situácia vyžadovala. Druhý, v ktorom firmy v polovici januára nevedeli, s čím môžu počítať, no musia robiť rozhodnutia, čo ďalej so svojím podnikaním. Pandemická skúsenosť podnikateľov nabáda na obozretnosť pri spoliehaní na vyjadrenia politikov z tlačových konferencií.

Ak porovnávame situáciu s energiami s okolitými krajinami, je Slovensko oproti nim v pomoci podnikateľskému sektoru pozadu?

Najlepšie to vedia porovnať firmy, ktoré podnikajú na rôznych trhoch. Ich skúsenosti ukazujú, že kroky slovenskej vlády sú pomalé a podmienky v iných krajinách umožňovali širšiemu počtu subjektov využiť kompenzačné schémy. Aj na tomto príklade vidieť dôsledky nedostatočnej komunikácie medzi vládou a podnikateľským sektorom.

Takmer všetky rozhodnutia robí vláda od stola. Cítite to aj v praxi?

Toto je spoločný menovateľ väčšiny neskorých alebo chybných rozhodnutí. Zmeny sa robia často narýchlo, chýba odborná diskusia a hľadanie konsenzu. Pomôžem si príkladom z jesene minulého roka, keď potichu došlo k obmedzeniu možnosti dávať zásadné pripomienky k zákonom a právnym predpisom pomerne širokej skupine subjektov. V novej verzii portálu právnych predpisov Slov-Lex mnohým jednoducho zmizlo tlačidlo umožňujúce podať zásadnú pripomienku.

Kam môže viesť takáto ignorancia názoru zásadnej časti podnikateľského prostredia? 

Dôsledkom je nižšia kvalita prijímanej legislatívy, častejšie novely zákonov, pretože treba naprávať chyby, a aj ohrozovanie konkurencieschopnosti slovenských firiem a ekonomiky. Dobrým zrkadlom je i anketa Byrokratický nezmysel roka. Z minuloročnej finálovej desiatky nezmyslov väčšinu prijali len nedávno.

Mohli by ste uviesť konkrétny príklad legislatívneho nezmyslu? 

Tých je neúrekom, no problém je vôbec vyznať sa v prijímaných zmenách. Veľakrát sa dejú v predpisoch, ktoré s ich obsahom nemajú nič spoločné. Keď sa pozrieme na predvianočnú schôdzu parlamentu, vidíme do očí bijúce príklady toho, ako sa to robiť nemá. V zákone, ktorý sa týka dane z osobitných stavieb, teda plynovodov, je potrebné hľadať zrušenie koncesionárskych poplatkov či zmenu registračných poplatkov na autá. Alebo v zákone, ktorý mení daň z liehu, nájdeme zníženie DPH pre gastro, fitká a ďalších.

Nemala byť legislatíva jednoduchšia a predvídateľnejšia? 

V uplynulom roku sa do praxe mali premietnuť aj niektoré systémové zmeny, ktoré by zlepšili podnikateľské prostredie. Jednou z nich je zavedenie pravidla 1in2out. Ak predkladateľ navrhuje novú reguláciu, tak by mal zároveň navrhovať dvojnásobný objem iných povinností, ktoré sa zrušia. Už druhý rok platí aj to, že daňové a odvodové zákony sa majú meniť len k 1. januáru. 

Ako sa tieto zámery podarilo realizovať? 

V minulom roku sme našli viac ako 20 prípadov, keď sa tak neudialo. Chápeme, že sú situácie, keď treba narýchlo zmeniť pravidlá, ako napríklad v prípade odídencov z Ukrajiny. Vidíme však aj množstvo zmien, ktoré neboli nevyhnutné a počkali by do 1. januára. Napriek tomu, že toto pravidlo máme, tak sa obchádza. Ak sa pozrieme na 1in2out, tak povinnosti, ktoré zásadne zaťažovali podnikateľov, vtesnali politici do niektorej z výnimiek, ktoré v systéme sú. Máme teda systémové riešenia, ktoré mali zlepšovať podnikateľské prostredie, ale v praxi ich nepociťujeme.