J. Solík: O daňovo-odvodovej reforme vieme toho iba málo

Prezident Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) Ján Solík hovorí o možnom vplyve daňovo-odvodovej reformy, ktorú predstavil minister financií, na podnikateľské prostredie. Niekoľko pozitívnych návrhov podľa neho kompenzujú nedostatočné detaily, čo znižuje potenciál, že koalícia môže prijať reformu do konca volebného obdobia.

Kto sú vaši členovia?

Sme prvou podnikateľskou organizáciu v modernej histórii Slovenska. Členmi ZPS sú malé a stredne veľké podniky, často rodinné firmy, ktoré podnikajú v rôznych odvetviach. Ťažko medzi nimi budete hľadať zahraničných investorov s daňovými úľavami. Naopak, sú to najmä slovenskí podnikatelia, ktorí úspešne podnikajú nielen doma, ale aj v zahraničí.

Koľko máte členov?

Zhruba 150 individuálnych firiem a sedem kolektívnych členov, zastupujúci podnikateľov z konkrétneho odvetvia. Dokopy zamestnávajú tisícky zamestnancov. 

Ako sa ich dotkne avizovaná Matovičova reforma?

Zatiaľ nepoznáme komplexný ucelený materiál, z ktorého by boli zrejmé všetky dôsledky. Nepoznáme detaily, ktoré na tlačových konferenciách zazneli iba ako nejaká technická drobnosť. Často však práve tieto drobnosti rozhodujú o vplyve opatrenia. Ak nepoznáme detaily, tak sa môžeme v mnohých veciach iba domnievať, čo to bude znamenať. Samozrejme, minister predstavil aj niektoré konkrétne návrhy, ku ktorým sa dá vyjadriť. Ale pokiaľ ide materiál ako celok, tak je veľmi ťažké ho hodnotiť. Z môjho pohľadu je to skôr polotovar.

Prečo polotovar? 

Ak napríklad na jednej strane hovoríme o rušení výnimiek, ale nevidíme ich zoznam, tak je ťažké posúdiť toto opatrenie. Alebo ak hovoríme, že zjednotíme odvody do jedného, ale nevieme, ako bude distribuovaný medzi jednotlivé poistné fondy, a teda nevieme, ako ovplyvní výšku dôchodkov alebo sociálnych dávok, tak je opäť veľmi ťažké hodnotiť, čo to bude znamenať.

Čo na návrhu reformy vidíte ako najpozitívnejšie? 

Zásadné zjednodušenie systému. Po tom podnikatelia volajú dlhodobo. Len na porovnanie, ak sa pozrieme, koľko hodín trvá slovenskému daňovníkovi splniť si všetky byrokratické povinnosti, tak napríklad v porovnaní s Estónskom je to u nás štvornásobný čas. V návrhu je niekoľko pozitívnych čiastkových zmien, napríklad návrh na zavedenie skupinového zdanenia, vyššia flexibilita odpisov či obmedzenie transferového oceňovania.

V tomto smere majú najväčšiu výhodu živnostníci, ktorí si uplatňujú paušálne výdavky. Tým sa však má pritvrdiť. Ako to vnímate? 

Návrh, s ktorým prišiel minister financií, v prvom rade zásadne zvyšuje mnohým živnostníkom finančnú záťaž. Pri predstavovaní reformného zámeru sme videli neférové porovnanie živnostníkov so zamestnancami. Vyznievalo, ako keby všetci živnostníci mali živnosti iba preto, lebo chcú optimalizovať svoju daňovo-‑odvodovú povinnosť. Ako keby jediný rozdiel medzi živnosťou a zamestnaním bol len vo výške daní, a ten sa minister financií svojím návrhom snaží napraviť.

Aké sú hlavné rozdiely medzi živnostníkmi a zamestnancami?