Teraz zvádza súboj, ktorý môže jeho postavenie oslabiť, ale v prípade víťazstva aj upevniť. Na Najvyššom súde SR ho žalujú IT firmy, ktoré tvrdia, že jeho razie v roku 2014 boli nezákonné. Jedna z firiem už na súde vyhrala, dve ďalšie prehrali.

A so žalobami prichádzajú ďalšie firmy, nielen z IT. Ak úrad prehrá, musí zničiť všetky zaistené dáta. Môžu byť medzi nimi cenné dôkazy, ktoré by mohli spôsobiť niečo, čo na Slovensku nie je bežné. Že za podvody so štátnymi zákazkami niekoho potrestajú.

Čo sa vlastne stalo

PMÚ si zobral na mušku tendre na informatizáciu verejnej správy. Dlhodobo nízky počet súťažiacich je jednou z indícií kartelových dohôd medzi uchádzačmi. Najsilnejšie indície našiel úrad v šiestich súťažiach na elektronizáciu služieb samosprávnych krajov. Tie sa začali ešte za prvej vlády Roberta Fica a uzavreli sa na sklonku Radičovej vlády alebo na začiatku druhej Ficovej vlády.

Pre PMÚ bol podozrivý nízky počet prijatých ponúk a striedanie víťazov. Firmy, ktoré v jednej prehrali, v inej zase vyhrali. Väčšina firiem sa nezapojila do všetkých šiestich, ale do dvoch, maximálne troch súťaží. Zvláštne, lebo zákazky krajov boli veľmi podobné. Ak je niekto schopný spraviť robotu pre Nitriansky kraj, mal by mať ambíciu súťažiť aj o zákazku Trnavského kraja. Ale nebolo to tak. „Dohoda mohla mať rôzne podoby, najmä podobu dohody o nepredložení ponuky, dohody o rozdelení zákaziek, dohody o rotácii zákaziek, dohody o následných kompenzáciách prostredníctvom subdodávok,“ cituje Najvyšší súd argumentáciu PMÚ.

Začalo sa to súťažou, ktorá zastrešila projekty banskobystrickej aj trnavskej župy. V oboch sa stretli dvaja rovnakí uchádzači, spoločnosti Capgemini a Datalan. V Bystrici vyhral Capgemini, kým Datalan skončil druhý, v Trnave zase zvíťazil Datalan a za ním „pobehol“ Capgemini.

V ďalších súťažiach videl úrad podobné indície. V Košiciach vyhral Ness Slovensko pred Microcompom, v Nitre Microcomp pred Datalanom, v Prešove bol zasa Ness ako jediný súťažiaci. V Žiline, kde už boli uchádzači štyria, vyhral Datalan. Víťazi troch tendrov mali v konzorciu spoločnosť DWC Slovakia, ktorú spoluvlastní syn oligarchu Jozefa Brhela.

Podozrivé bolo aj to, že víťazné ponuky sa až príliš podobali na predpokladanú hodnotu zákazky, ktorá bola v každej zo šiestich súťaží nastavená na 3,85 milióna eur. V prvých piatich súťažiach bol rozdiel medzi nimi do päť percent.

Ness a Stengl

Ďalší dôvod razií bolo podozrenie úradu z možného konfliktu záujmov. Ness, víťaz súťaží košickej a prešovskej župy, mal podľa PMÚ personálne väzby na poradenské firmy, ktoré župám pomáhali s prípravou tendrov.

Konkrétne malo ísť o Andreja Petrovaja, ktorý v rokoch 2007 až 2008 sedel v predstavenstve Nessu. Podľa medializovaných informácií bol zodpovedný za verejný sektor, pričom aj po roku 2009 mal v Nesse zostať a venovať sa strategickým projektom v oblasti biznis developmentu.

Osoba s rovnakým menom a adresou spoluvlastní aj poradenskú firmu Stengl Consulting, ktorá pripravovala

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa