Irán to schytáva z každej strany

Korene súčasnej iránskej krízy treba hľadať na viacerých frontoch. Vývoj vnútropolitickej situácie v Iráne, najmä v priebehu druhej polovice 20. storočia, priniesol radikálne zmeny. Vnútropolitická transformácia sa prejavila aj v medzinárodných vzťahoch. Najmä vzťah Iránu a USA bol poznačený viacerými výkyvmi.

Modernizácia a revolúcia

Zvrhnutie Mohammada Rezu Šáha Pahlavího v roku 1979 znamenalo pre budúci vývoj Iránu viacero politických, ekonomických, ale aj sociálnych zmien. Dynastia Pahlavíovcov vo vývoji krajiny zanechala výraznú stopu. Za kľúčové obdobie, ktoré pripravilo pôdu na vzostup jej relatívne krátko trvajúcej vlády, možno označiť os vývoja v krajine bezprostredne po konci prvej svetovej vojny.

Irán sa v tom čase nachádzal v chaose, okupovala ho britská a sovietska armáda. Situáciu ešte skomplikovala vláda slabého panovníka, ktorá viedla k postupnej spoločenskej fragmentácii. To zároveň prispelo k naštartovaniu separatistických tendencií, ktoré vyvrcholili v roku 1921 po tom, ako si Rezá Chán uzurpoval moc a v roku 1925 získal pozíciu perzského šáha. Pre krajinu to znamenalo začiatok postupnej modernizácie, ktorá mala vplyv na zmeny v sociálnych a mocenských štruktúrach.

Modernizácia je vždy dvojsmerný proces. Na jednej strane zvyšuje schopnosť krajiny prispôsobovať sa zmenám. Na druhej strane prináša veľkú mieru sociálneho vylúčenia a chudoby – platí to najmä pre vidiecke obyvateľstvo. Práve chudoba predstavovala jeden z najsilnejších impulzov, ktoré iniciovali iránsku revolúciu v roku 1979.

Podľa nemeckého islamológa a novinára Rainera Hermanna predstavuje najväčší problém modernizácie krajín na Blízkom východe to, že sa pokúšajú vytvárať svoje štáty podľa vzoru západných krajín. Či už išlo o Mustafu Kemala Atatürka v Turecku, iránskeho Rezu Pahlavího, alebo Abd an-Násira v Egypte, ich autoritatívne režimy mali byť skratkou k modernite. Kameňom úrazu sa stala snaha realizovať zmeny vertikálne zhora nadol, čo viedlo k vzniku autokracie a neslobody.

Ďalší dôvod naštartovania revolúcie bolo, že šáh, považovaný za panovníka dosadeného a kontrolovaného Spojenými štátmi, strácal dôveru občanov Iránu. Šáh rovnako podcenil silu náboženstva v krajine, čo spolu s ostatnými faktormi prispelo ku koncu dynastie Pahlavíovcov. S ňou sa skončila aj éra modernizácie, sled dejín sa vinou islamskej revolúcie posunul dozadu. Z Iránu sa postupne stala krajina, v ktorej vláda stojí na semiteokratickom systéme.

Mobilizácia islamistov

Pád šáha v roku 1979 zmenil aj trajektóriu