Inteligentné meteostanice mestu pomôžu aj v realitnom biznise

Smart je technológiou podporený zdravý sedliacky rozum, hovorí v rozhovore pre TREND Igor Wzoš, predseda Predstavenstva Slovak Smart City Cluster.

V mestách na Slovensku sa robia čiastkové veci ako nabíjacie lavičky či inteligentné lampy, ale neintegrujú sa a nerobí sa komplexný smart systém. Má zmysel začať aspoň s niečím?

Začiatkom tohto roka vyšla prvá výzva na smart projekty. Práve teraz sa už vyhodnocujú prihlásené štúdie uskutočniteľnosti na Ministerstve investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Zo 47 prihlásených bolo 40 úspešných. Záujem je veľký.

Na aké oblasti sa projekty zameriavali?

Výzva je zameraná na umelú inteligenciu (četboty), open data, ale najväčší záujem je o internet vecí (IoT). V doprave, energetike, odpadoch či na meranie znečistenia ovzdušia. Nad tým všetkým mestá môžu vybudovať smart platfotmu, ktorá bude zbierať dáta, analyzovať a publikovať ich. Na základe týchto dát budú môcť mestá prijímať rozhodnutia, ako ďalej mesto nasmerovať a či robiť stratégie rozvoja.

Môžete uviesť príklad?

Ak bude v rámci mesta existovať sieť meteostaníc, ktoré zbierajú dáta o teplote, vlhkosti, ale aj o prašnosti, tak za rok z týchto dát môžete nakresliť teplotnú, ale aj prachovú a hlukovú mapu mesta. To môžete využiť na realitnom trhu aj inde.

Ako?

Ak si chce niekto kúpiť dom či byt, pozrie si mapu a pôjde radšej do zóny mesta, ktorá je zelenšia alebo má nižšiu prašnosť a hlučnosť. Môžete dať občanom informáciu, že je zvýšená koncentrácia mikročastíc, odporúčať, aby nevetrali, nechodili s deťmi na prechádzku.

Môžu sa mestá podľa týchto údajov rozhodovať aj o tom, kde postavia škôlku či centrum pre seniorov?

Áno, ale to môžu urobiť aj na základe dát, ktoré už majú dnes, ale ich nevyužívajú. Mohli by využívať geograficko-informačný systém, ktorý by mal dáta o mestskej infraštruktúre, ale aj socio-demografické dáta, teda kde bývajú akí ľudia, akého pohlavia či veku. Tieto dáta by mestu pomohli pri rozhodovaní, kde postaviť škôlku či denné centrum pre seniorov.

Budú tieto informácie k dispozícii aj obyvateľom mesta?

Určite áno, otvorené dáta majú byť prístupné. Ale mali by byť anonymizované. Napríklad veľa miest má záujem o inteligentné kamery v uliciach, ktoré počítajú chodcov a autá. Tieto dáta nemusia prenášať obraz, ale len metadáta a tie môžu byť verejne prístupné. Mesto potrebuje vedieť, koľko áut prejde ulicou.

Takže ľudia by sa nemali báť toho, že ich niekto sleduje?

V prípade miest sa toho neobávam, na to sú prísne normy. Verejné dáta budú anonymizované. Mesto sa dozvie, koľko ľudí chodí po ulici, ale nedozvie sa, kto konkrétne. Princíp bezpečnosti musí byť zachovaný. Na druhej strane ľudia o sebe veľa prezrádzajú cez rôzne aplikácie v telefónoch, na všeličo dávajú súhlas.

Sú smart riešenia najviac využiteľné najmä v doprave a parkovaní?

Áno, ale aj v energetike, tam nás čakajú prevratné zmeny. Je tam rýchla návratnosť investície. Keď dáte IoT zariadenia do budovy, tak sa dozviete, ako sa správa. Napríklad škola je aktívna cez týždeň asi do 14. hodiny. Ak sa tam niečo udeje cez víkend, môžete to odhaliť. Takto sa dá spolu s prevenciou ročne ušetriť päť až sedem percent nákladov na energie. Do dvoch až troch rokov mesto úsporami splatí investície do IoT senzorov. Dôležitejšie sú však dáta z týchto senzorov. Ak ich viete analyzovať, potenciál úspor sa zvyšuje. Potom môžete nabehnúť na garantovanú energetickú službu.

Čo to je?

Je to v postate PPP projekt, keď firma investuje vlastné zdroje a energeticky zhodnotí budovu, z úspor sa to spláca. Navyše sa tieto výdavky nezapočítavajú do dlhu mesta. Mesto si tak môže zhodnotiť vlastné budovy z úspor. V rámci Slovenska je tu vo verejných budovách miliardový potenciál na úspory.

Igor Wzoš (52)

Vyštudoval sociológiu. Je poslacnom Mestského zastupiteľstva v Poprade a poslanec Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja. Je nadšencom pre smart energiu. Pôsobí ako predseda Predstavenstva Slovak Smart City Cluster.

Ako riešenia pomáhajú v zlepšovaní životného prostredia v meste?

Na jeho zlepšovanie musíte mať najprv dáta o ovzduší cez meteostanice a robiť predikcie. Napríklad v Ústeckom kraji v Česku už vedia cez sieť meteostaníc odhadnúť, kedy sa blíži prachový či smogový mrak.

Aké plány v smart riešeniach majú mestá do budúcnosti?

Smart riešenia nie sú len technológie, ale aj spôsob uvažovania. Aj dobre namaľovaná čiara na parkovisku môže byť smart, ak je prepojená na iné systémy. Smart je technológiou podporený zdravý sedliacky rozum.