O to viac zaujme, že v najnovšej edícii výročných cien týždenníka TREND sa najlepšou slovenskou firmou stala lučenecká nábytkáreň Ekoltech, ktorá má výrobný závod v neďalekom Fiľakove. Ale to nie je jediné prekvapenie.
V rozpore so základnými biznisovými poučkami má táto firma už dlhé roky len jedného odberateľa. Ak by od nej globálny líder predaja nábytku IKEA odskočil, mala by existenčný problém. Ale fiľakovskú fabriku jeho majitelia už dlhé roky rozvíjajú tak, že koncern s nimi, naopak, podpisuje čoraz väčšie kontrakty.
Ekoltech si jeho záujem pestuje nielen vysokou efektivitou, ale najmä unikátnymi novinkami. Najnovšia fiľakovská inovácia dokonca švédsky gigant oslovila natoľko, že slovenskú firmu nabáda, aby ďalšie fabriky pre neho postavila aj v iných krajinách.
Z Ítečkárov nábytkári
Ekoltech Lučenec sa vo firemnom rebríčku TRENDU dostal najvyššie potom, ako za ostatných päť rokov vzrástli jeho tržby z 33 na 78 miliónov eur a za toto obdobie zarobil v čistom vyše 23 miliónov eur. Počas krízových rokoch zvýšil počet zamestnancov z ôsmich stoviek na viac ako tisícsto ľudí. Tesne pred prelomom milénia pritom firma štartovala z oveľa skromnejších, najmä však rozkolísanejších základov.
Podnik je pokračovateľom jednej z viacerých fabrík bývalej socialistickej siete nábytkarní Mier. Pôvodne fiľakovskú odnož Mieru získala po novembri 1989 firma Novofinab, za ktorou stáli peňažné ústavy, drevárske podniky a investičné fondy. Tie ale nábytkáreň cez náročné časy hľadania nových trhov nepreniesli.
Novofinab skončil v konkurze v lete roku 1998. Z bývalého Mieru mala fiľakovská fabrika dostatok skúsených ľudí, no chýbali jej lepší predajcovia. Za socializmu predávali tuzemský nábytok združené podniky zahraničného obchodu. Ale bývalého vlastníka fiľakovskej nábytkárne dobehli aj staré dlhy prenesené z Mieru. Takmer sedem miliónov eur podnik neustál.
Po vyhlásení konkurzu sa o fabriku zaujímali aj špekulanti, ktorí ju chceli rozpredať po častiach. Napokon sa ju podarilo získať niekoľkým dlhoročným manažérom. Pomohla im v tom investorská dvojica, pre ktorú bol nábytok niečím úplne novým, no uverila idei manažérov, že fiľakovská výroba nábytku sa dá ešte reštartovať. Takmer dvojtretinovú majoritu v novej firme Ekoltech získali a dodnes ju držia Ján Vrabec a Ján Mráz, ktorí pôvodne podnikali v blízkom Lučenci v IT biznise s firmou Print Trade.
„Nábytkári nás presvedčili, že fiľakovská výroba má zmysel. Dnes je už pre nás oboch nábytok hlavným biznisom,“ hovorí J. Vrabec, ktorý ako konateľ stojí aj na čele výkonného vedenia firmy. J. Mráz si dohliada na nábytkáreň v pozícii spoluvlastníka.
Ostatní majitelia z radov pôvodných manažérov fabriky dodnes pôsobia v jej exekutíve. Generálnym riaditeľom Ekoltechu je od jeho založenia Dušan Pisár. Vo fabrike pracuje už 44 rokov a prešiel si všetkými jej úsekmi. Erika Graczová je ekonomickou riaditeľkou podniku a Martin Bystriansky asistuje generálnemu riaditeľovi.
Zmysel majiteľov pre poriadok
Fabrika sa dostávala do rúk terajších vlastníkov postupne. Najskôr ju mal novozaložený Ekoltech iba na rok v prenájme. K odkúpeniu z konkurzu prišlo až následne. Pri štarte Ekoltechu v ňom figurovala aj rodina známeho politika SNS Jozefa Prokeša. Už na prelome milénia ale Prokešovci svoje podiely ítečkárom a manažérom predali.
Aj napriek pôvodnému politickému krytiu získal Ekoltech jedinú vládnu podporu len pred troma rokmi. Daňovú úľavu vo výške 3,8 milióna eur na rozšírenie výroby, pri ktorom prijímal aj nových ľudí. V regióne s vyššou nezamestnanosťou sa nábytkáreň zmestila do vládnych tabuliek mimoriadnych výpomocí. „Za celú históriu stihol Ekoltech z vlastného preinvestovať až 28 miliónov eur,“ vyčísľuje J. Vrabec. Prvé investície museli majitelia podniku vkladať do jeho strojného vybavenia ihneď po prevzatí nábytkárne. I keď financovali len to, na čo vtedy mali. „Stroje boli staré. Veľa z nich sme museli spojazdniť potom, ako sme ich vyťahovali doslova zo šrotu,“ spomína D. Pisár. Noví majitelia prevzali fabriku po viacerých vlnách poprivatizačných prepúšťaní iba so 140 zamestnancami.
Podnik sa cez najťažšie časy preniesol najmä zmyslom jeho majiteľov pre poriadok, dôslednosť i tvorivosť. „Peniaze sme vždy nechávali vo firme. Na jej ďalší rozvoj,“ hovorí J. Vrabec. D. Pisár zasa zdôrazňuje, že Ekoltech u odberateľov vždy bodoval presným dodržiavaním kvality i dohodnutých termínov. „Do firmy sme postupne naberali čoraz viac zamestnancov, ale vždy sme dbali, aby išlo o poctivých ľudí. Kvalitu vedia udržať len kvalitní zamestnanci,“ hovorí D. Pisár. Často ide už o deti a vnukov ich bývalých zamestnancov, ktorí svojich potomkov viedli k tomu, že sa oplatí poctivo pracovať. V podniku zamestnávajú aj dve stovky Rómov.
Hlavnou devízou Ekoltechu je ťah na inovácie. „Prvé plusy sme vo firme dosiahli až po pol tucte rokov, lebo už od štartu sme dbali na neustále zlepšovanie našej ponuky, čo stojí nemalé náklady navyše,“ pokračuje D. Pisár.
Švédi nezabudli
To všetko pomohlo lučeneckému Ekoltechu získať životný kontrakt hneď rok po štarte. V roku 1999 začala firma dodávať koncernu IKEA. Aj vďaka bývalej spolupráci. Fiľakovská fabrika vyrábala nábytok pre švédsky reťazec už aj počas socializmu. Od roku 1970 až do roku 1989. „Bývalé zriadenie to nebrzdilo, lebo išlo o dobrý biznis,“ spomína D. Pisár. Práve on bol pre Švédov nositeľom kontinuity. Dodávky pre firmu IKEA manažoval aj počas bývalého zriadenia.
Finančne slabšiemu Ekoltechu dávala IKEA spočiatku aj úvery na nákup materiálov. Fiľakovčania ich splácali hotovým nábytkom. „Nebyť toho, asi štart nezvládneme. My sme sa im to vždy snažili oplácať maximálnou ústretovosťou,“ hovorí D. Pisár. Švédsky koncern oslovuje dôraz na dodržiavanie termínov, kvality a váži si aj inovácie. Už v roku 2001 IKEA ocenila Ekoltech ako svojho dodávateľa roka v kategórii nových partnerov.
Do roku 2003 predával Ekoltech tretinu výroby aj iným odberateľom na domácom trhu, no odvtedy je ich jediným odberateľom IKEA.
Vizitka Ekoltechu
(mil. €)
PRAMEŇ: Ekoltech
Risk je zisk
Zásady ekonómie hovoria, že byť závislý od jedného odberateľa je rizikové. D. Pisár však hovorí, že spolupráca so spoločnosťou IKEA je riziková len pre firmy, ktoré neinvestujú do zefektívňovania a inovovania svojej výroby. „IKEA každému, kto začína strácať na atraktivite, dá aj dva-tri roky na nápravu. Nikoho neodstrihne len tak zo dňa na deň. Spolupráca sa končí len vtedy, ak niekto ignoruje nové trendy v poklese cien i vo vývoji,“ vysvetľuje D. Pisár. Lučenecký Ekoltech dokáže najmä vďaka efektívnym technológiám dodať nábytok lacnejšie pre čínske obchody IKEA, ako si ho vie dať reťazec vyrobiť priamo v Ázii. V čínskej výrobe zatiaľ nie je až taká vyspelá automatizácia, no mzdy tam dynamicky rastú.
Ešte viac ako cenami bodujú Fiľakovčania inováciami. „Do inovácií sme sa nikdy nebáli vkladať peniaze. Vieme, že nové dobré veci sa predávajú lepšie,“ pridáva sa J. Vrabec. Ostatné roky ťahá novinky v Ekoltechu už aj nová krv. Výrobným riaditeľom firmy je syn generálneho riaditeľa Dušan Pisár mladší.
Práve on stál na čele tímu, ktorý v nábytkárni len nedávno vyvinul jedinečnú technológiu práškovacieho lakovania. Je ekologickejšia ako iné postupy nanášania farieb na dielce nábytku. Mnohí nábytkári na to doteraz využívajú rizikovejšie látky, napríklad riedidlá. Nová technológia je unikátna aj tým, že nespotrebúva žiadnu vodu. „Práve ekológia je pre Švédov lákavá, a preto ich naša technológia zaujala,“ zvýrazňuje D. Pisár mladší. Podobné postupy lakovania, ako vraví, prevádzkujú aj iné firmy, ale iba Ekoltech dotiahol práškovacie lakovanie do masovej výroby.
Nová technológia beží naplno v Ekoltechu len od jari. Zatiaľ ňou lakujú pätinu nábytku, časom chcú prejsť na polovicu. Inovácie stoja podnik nemálo peňazí i úsilia. „Výroba si však musí nájsť čas aj na testovanie noviniek, lebo aktuálne ziskové výrobky za istý čas na trhu začínajú vždy strácať. Chrliť iba niečo zavedené je cesta do zabudnutia,“ hovorí D. Pisár mladší.
Výrazný rast viacerými smermi
Koncern IKEA zaujalo ekologickejšie práškovacie lakovanie lučeneckého Ekoltechu v jeho fiľakovskom závode natoľko, že jeho vlastníkom ponúka globálne rozšírenie. Svetový líder v predaji nábytku chce odoberať produkty firmy nielen z jej domovskej výrobnej základne, ale privítal by, ak by pre neho postavil ďalšie fabriky v Číne, USA či Rusku.
„Uvedomujeme si, že je to jedinečná ponuka na rozbeh globálneho biznisu, ale sme opatrní. Myslím, že nemáme dostatočný ľudský potenciál, aby sme popri slovenskej fabrike mohli manažérsky zvládnuť aj podniky v iných kútoch sveta,“ hovorí spolumajiteľ a generálny riaditeľ Ekoltechu Dušan Pisár. Opatrnosti ho naučil aj jeden nie práve najvydarenejší výlet do cudziny.
Ešte za bývalého vlastníka fiľakovskej nábytkárne, firmy Novofinab, prišlo k vytvoreniu dcérskej výrobne nábytku na Ukrajine. Po sporoch s ukrajinskými spoluvlastníkmi však investícia nevyšla. Syn generálneho riaditeľa a dnes už výrobný riaditeľ nábytkárne Dušan Pisár mladší, ktorý stál na čele vývoja novej technológie, má podobný názor. Aj podľa neho na to Ekoltechu chýba ľudský potenciál. Hovorí, že spolu s koncernom IKEA sa dohodli na alternatívnom riešení, ktoré uspokojí nielen Švédov, ale aj ich slovenskej firme zabezpečí výrazne dynamickejší nárast tržieb ako doteraz.
„S IKEA sme sa dohli, že budeme na našu novú technológiu školiť jeho dodávateľské podniky z iných častí sveta. Budú nám sem chodiť manažéri z USA i Číny,“ komentuje D. Pisár mladší. Kopírovania sa Ekoltech neobáva. „Jednoducho to berieme tak, že na svetovom trhu s nábytkom bojujeme v širokej rodine IKEA voči iným konkurenčným koncernom. A ak chce IKEA viac produkcie s naším kumštom, chceme jej vychádzať v ústrety,“ pokračuje D. Pisár mladší s dôvetkom, že Ekoltech má od švédskej firmy na revanš dohodnutú užšiu spoluprácu na vývoji nových technológií a ďalší rast vzájomnej spolupráce. Už tento rok poskočia tržby lučeneckej firmy z vlaňajších 78 miliónov eur na zhruba sto. Do troch či štyroch rokov by mala výkonnosť podniku ísť až na dvesto miliónov eur. Takto by Ekoltech preskočil aj dlhoročnému lídra tuzemského nábytkárstva, ktorým je Swedwood, výrobná dcéra Švédov, s jej troma závodmi v Trnave, Malackách i v liptovskej Závažnej Porube. „Máme kam rásť, lebo pozemkov je v okolí terajšieho závodu dosť,“ hovorí konateľ a spoluvlastník Ekoltechu Ján Vrabec.
Firma do budúcnosti rozšíri aj sortiment. K spálňam a kúpeľniam už teraz pridáva detský nábytok. Neskôr pribudnú kuchyne i jedálenské zostavy. Na Slovensku nie je veľa tradičných fabrík, ktoré majú viac ľudí ako za socializmu. Ekoltech s vyše 1 100 zamestnancami prekračuje niekdajšie časy o tri stovky ľudí. Do nových výrob hodlá prijať ďalších pracovníkov.
Banka roka 2014
Aj tentoraz titul Banka roka obhájila najväčšia finančná inštitúcia Slovenská sporiteľňa. Ešte viac zvýraznila svoj náskok pred ostatnými hráčmi, keď sa jej opätovne darilo získavať viac vkladov a znova sa začala približovať k najvyššiemu zisku dosiahnutému pred dvomi rokmi. Ani druhé či tretie miesto neokúsili nové meno. Netradičnou novinkou je akurát to, že o tieto priečky sa musia podeliť dvaja hráči. Každý z iného poľa finančného spektra – jeden z čisto bankového a druhý zo sféry stavebného sporenia. Rovnaký bodový výsledok vytvorili rozličnou skladbou bodov v hodnotených kritériách VÚB a Prvá stavebná sporiteľňa (PSS).
Poisťovňa roka 2014
Na rozdiel od bánk majú poisťovne ťažšiu situáciu: v prostredí takmer žiadneho rastu potrebujú na získanie prvých priečok slušnú ziskovosť a zároveň rast nad priemerom trhu. Tento rok sa v rebríčku zhromaždila silná päťica: bodový rozdiel medzi prvým a piatym miestom dosiahol len 1,5 bodu. Prvú priečku získala po druhýkrát ČSOB Poisťovňa. Za ňou sa umiestnila vlaňajšia trojka Poisťovňa Slovenskej sporiteľne. Obe predávajú svoje produkty cez sieť veľkých bánk, dokážu preto ušetriť na prevádzkových nákladoch. Aj tretia Kooperativa poisťovňa vykázala nadpriemerný rast, čo je pre poisťovňu jej veľkosti veľký výkon. Darí sa jej držať na uzde i náklady. Zaujať vyššiu priečku jej bránila vysoká škodovosť.
