Hra o českú jadrovú energetiku, v ktorej Rusi neprehrajú

Málokto si už dnes spomenie, že ak by juhočeskú Jadrovú elektráreň Temelín postavili tak, ako to inžinieri v osemdesiatych rokoch naplánovali, nemuselo by dnes Slovensko riešiť stavbu nových jadrových reaktorov a vystačilo by si s tým, čo má.

Temelín mal byť totiž pôvodne dvakrát väčší, než je v súčasnosti, keď sú v ňom dva bloky s celkovým výkonom takmer dvetisíc dvesto megawattov. V rámci debát a úsporných opatrení po roku 1989 však Praha rozhodla, že postaví iba dva zo štyroch plánovaných blokov a prípravné práce na ďalších dvetisíc dvesto megawattov zakonzervovala. Ani Česi by v tom prípade teraz nemuseli riešiť dostavbu staršej jadrovej elektrárne v Dukovanoch neďaleko Třebíča na Českomoravskej vrchovine.

Lenže čo by bolo keby neplatí a plán na dostavbu Dukovian, ktoré vlastní pološtátna spoločnosť ČEZ, po rokoch debát, odkladov a krokov späť dostáva reálne obrysy. Je už najvyšší čas, pretože v rámci zelenej dohody Európskej únie čaká Českú republiku v horizonte jednej generácie ukončenie ťažby uhlia a odstavenie uhoľných elektrární aj teplární, alebo ich premena na plynové. A takisto zrejme ukončenie prevádzky reaktorov Dukovian z osemdesiatych rokov.Súbeh všetkých týchto faktorov môže viesť k tomu, že Česká republika, dlhé roky významný vývozca elektriny, sa môže stať energeticky nesebestačnou, prípadne extrémne závislou od dovozu zemného plynu.

Debaty o tom, či je nutné postaviť nový reaktor v Dukovanoch, trvajú v Česku už najmenej desať rokov. Predovšetkým ekologické organizácie sa pýtajú, či vôbec má cenu novú atómovú elektráreň stavať. V rámci verejnej mienky je to však zatiaľ výrazne menšinový názor a nekonečná diskusia sa točí skôr okolo dvoch iných otázok – ako výstavbu financovať a či majú reaktory znovu stavať Rusi, teda spoločnosť Rosatom.

Ako stavať bez Rusov