Cukrovinkárne I.D.C. Holding so svojimi značkami Sedita či Figaro idú s novou investíciou v Seredi a Cíferi v celkovom objeme 60 miliónov eur práve po väčších exportoch. Rozširujú ňou celkovú výrobu svojich keksíkov, čokolád a cukríkov z doterajších 40-tisíc ton až na minimálne 50-tisíc, respektíve pri maximálnom využití nových strojov až na 60-tisíc ton. No investujú aj do spružnenia logistiky, lebo aj to je nutný predpoklad úspechu za hranicami.
Zatiaľ čo množstvo iných domácich potravinárov sa sťažuje, že konkurenti z cudziny im berú priestor na ich domácom trhu, tak I.D.C., naopak, zaberá tým ostatným priestor v cudzine. A to sa stavia aj voči takým váham svetového biznisu s cukrovinkami, akými sú Mondelēz či Nestlé.
Z potuliek domov
Na začiatku úvah o aktuálnej investícii bol paradoxne záujem I.D.C. o prevzatie iných cukrovinkární v cudzine. Podnik dvoch Slovákov – bývalého architekta Pavla Jakubca (na úvodnej fotografii) a pedagóga Štefana Kassaya, ktorí ho začali budovať ešte v 90. rokoch sprivatizovaním Seredských pečivární i trnavských čokoládovní Figaro – začal totiž popri domácom predaji budovať svoj export už dávnejšie.
I.D.C. Holding Zdroj: Maňo Štrauch
V niektorých druhoch cukroviniek bol doma už taký silný, že ďalší rast tuzemských predajov by bol preň skoro nemožný. V kľúčových oblátkach s najpredávanejším produktom – horalkami – dodnes doma drží až 55-percentný podiel.
Fakty o investícii I.D.C. Holdingu
Zámer
skoncentrovanie i rozšírenie výrob cukroviniek do dvoch zmodernizovaných centier v Seredi a Cíferi
Výška investície
60 miliónov eur
Nové pracovné miesta
príde iba k udržaniu pracovných miest
Prínosy
spestrenie i rozšírenie výroby potenciálne až o polovicu + rast vývozu do zahraničia
Širší export rozbehli podnikatelia po prelome milénia. Zo štvorice ich fabrík, keď k seredskej a trnavskej neskôr prikúpili aj ilavskú piškotáreň a cíferské čokoládovne, sa však export dal rozširovať len do istej miery. Predsa len išlo už o staršie závody. Aj preto si majitelia časom začali hľadať cukrovinkárne v Poľsku, na Ukrajine či v balkánskych krajinách. Chceli mať ďalšie výrobne priamo tam, kde vyvážajú. No navštívené fabriky im nevyhovovali, lebo boli príliš zastarané či predražené.
Profily nominovaných uverejňujeme postupne od 31. augusta. Hlasovanie v 2. ročníku ankety bude spustené 25. októbra a skončí sa 7. novembra. Víťaza vyhlásime 14. novembra na slávnostnom večeri TREND TOP 2017.
„S kúpou jedinej fabriky, ktorú sme si v Poľsku vyhliadli ako vhodnú, nás napokon predbehli jej manažéri, a tak sme sa rozhodli ísť inou cestou,“ spomína P. Jakubec.
Skupina si napokon povedala, že kvôli ďalšiemu rastu exportu rozšíri a zmodernizuje svoju domácu výrobnú základňu. Investovať do všetkých jej fabrík naprieč západným Slovenskom by však nebolo efektívne. Nové a väčšie centrum si preto buduje už len v Seredi, kde na to má dostatok pozemkov. A zachovaná zostane po modernizácii aj čokoládovňa v Cíferi. Tá prevádzkuje aj veľké podzemné výrobníky čokolády, ktorých presun by sa neoplatil.
Piškotáren v Ilave skončí k záveru tohto roku a trnavské Figaro v roku 2019. Ich výroby sa presunú do Serede i do Cífera. Prvých 30 miliónov eur na realizáciu všetkých zmien už I.D.C. vynaložil. Viacero nových prevádzok beží. Ďalších 30 miliónov preinvestuje do dvoch rokov.
Viac, ale aj nové druhy
Nové skoncentrované centrá budú pre skupinu efektívnejšie. Dá sa preto očakávať ďalší rast jej už aj dnes slušných ziskov. Aj počas krízových rokov, pri tržbách mierne presahujúcich sto miliónov eur, vždy zarobila najmenej štyri až päť miliónov eur ročne. Navyše, predvlani išlo o viac než šesť a vlani o vyše osem miliónov eur.
I.D.C. Holding Zdroj: Maňo Štrauch
Firma však koncentruje výroby aj pre nedostatok ľudí na trhu práce. „Nové automatizovanejšie linky nám umožnia vystačiť si s menším počtom zamestnancov. Ľudia jednoducho chýbajú a my musíme ísť do robotov a automatizácie,“ hovorí P. Jakubec.
Aj do občianskou vojnou zmietaného Jemenu vlani dokázala firma vyviezť svoje produkty až za 550-tisíc eur
Práve okolo Serede je navyše aj množstvo logistických skladov a najnovšie tam trh s voľnými pracovníkmi ešte viac napína aj príchod Amazonu.
Ani po automatizácii skupina žiadne veľké redukcie miest nechystá. Naďalej počíta s približne 1 300 zamestnancami. „Vo výrobe budeme potrebovať menej pracovníkov, no naopak, rady našich obchodníkov budeme rozširovať, lebo budeme hľadať nové kontrakty,“ hovorí obchodný riaditeľ skupiny Roman Sukdolák.
Obchodný riaditeľ cukrovinkární Roman Sukdolák sa s novými prevádzkami chystá ďalej zvyšovať exporty, ktoré už teraz siahajú až k 60 miliónom eur ročne. Zdroj: Maňo Štrauch
Ako zdôrazňuje, po novom bude vedieť I.D.C. vyrábať nielen viac, ale aj nové druhy cukroviniek. Pred konkurentmi ich však zatiaľ odhaľovať nechce. „Nové investície zvýšia aj kontrolu kvality našej produkcie. Nové laboratóriá nám dovolia kontrolovať aj to, či naši dodávatelia surovín vždy dodržujú to, čo majú uvedené v certifikátoch,“ pokračuje Roman Sukdolák.
Vyzbrojení na exporty
Koncentrovanejšia výroba firme umožní flexibilnejšie reagovať aj na zmeny dopytu. Ak o nejakú cukrovinku bude väčší záujem, fabrika rýchlejšie zvýši jej výrobu na úkor inej. Vo viacerých závodoch sú takéto zmeny zdĺhavejšie.
Flexibilitu svojho odbytu skupina teraz výrazne zvyšuje aj svojím novým veľkým seredským skladom, ktorý má už dokončený. Ten s celkovo sedemnástimi tisícmi paletových miest rozšíril doterajšie skladovacie kapacity skupiny až na dvojnásobok.
Toto všetko smeruje hlavne k rozšíreniu exportných aktivít firmy. Na plnenie kontraktov na vzdialenejších trhoch totiž treba byť širší i flexibilnejší. „Nové investície nám výrazne pomôžu hlavne v ďalšom zvyšovaní exportu,“ hovorí P. Jakubec. Už v súčasnosti pritom patrí I.D.C. k najúspešnejším exportérom z radov tuzemských výrobcov potravín. Na prelome milénia vyvážal do cudziny produkty ešte len za zhruba 15 miliónov eur ročne. Vlani už za 60 miliónov eur. Do zahraničia tak vypisoval až 53 percent hodnoty svojich faktúr.
Gro jeho vývozov síce smeruje do Česka, Poľska a Maďarska, ale vyváža aj do mnohých iných krajín, v ktorých chce zvýšiť odbyt práve po najnovších investíciách.
Zachutili aj v Jemene
Do Spojeného kráľovstva i Ruska vlani skupina vyviezla svoje produkty v oboch prípadoch už po skoro milióne eur. Do Spojeného kráľovstva smerujú hlavne jej horalky. Kupujú si ich tam odsťahovaní Česi, Slováci i Poliaci. V Rusku zasa bodujú hlavne bylinné cukríky skupiny Verbena. Najnovšie sa s nimi dostali do tamojších lekární, ako aj do ruských dcérskych sietí firiem Metro či Auchan. „V Rusku vidíme veľké možnosti. Tam jedna celonárodná sieť má aj šesť- či sedemtisíc pobočiek, a nie ako u nás sto prevádzok,“ naznačuje ďalší potenciál R. Sukdolák.
Zdroj: TREND.sk
No najviac prekvapí siedmy najvýznamnejší trh I.D.C. – arabský Jemen, v ktorom už istý čas prebieha občianska vojna. Vlani sem firma vyviezla svoje produkty až za 550-tisíc eur. „Obchod s takýmito politicky napätými teritóriami je síce náročný, ale aj tam chcú ľudia jesť sladké,“ hovorí R. Sukdolák s tým, že v Jemene sa najviac darí vôbec najprémiovejšiemu a najkalorickejšiemu výrobku skupiny – oblátkam lina.
Postupne pribúda aj množstvo iných krajín. Vlani prvé dodávky skupina napríklad realizovala aj do Fínska, Švédska i africkej Ugandy. No najperspektívnejší je vstup na nemecký i čínsky trh. Z počiatočných menších vývozov sa totiž na týchto veľkých trhoch môžu stať oveľa väčšie. Hlavne nový čínsky odberateľ firme avizuje, že časom by mohol od nej odoberať až okolo 400 ton produktov ročne. A to predstavuje už celé percento jej doterajšej výroby.
Viac sa chce firma dostať aj na väčší rumunsky trh, ako aj do viacerých západoeurópskych krajín. Tie síce výrazne preferujú sušienky, ktoré sú pre I.D.C. iba menším doplnkom, no skupina dúfa, že časom by sa tam mohli viac presadzovať aj pre ňu nosnejšie oblátky.
Recepty na cudzinu
Spolumajiteľ skupiny P. Jakubec zdôrazňuje, že pre širší úspech v zahraničí musí podnikateľ rátať aj s počiatočným dotovaním naštartovania exportu. V novej krajine sa totiž produkty musia predviesť spotrebiteľom aj primeranou reklamnou kampaňou. A na rozbeh vývozu treba mať v cudzine aj vlastných zástupcov, z ktorých každý jeden mesačne stojí firmu aj vyše päťtisíc eur.
I.D.C. vo svojich štyroch zahraničných obchodných dcérach v Česku, Poľsku, Maďarsku i Rusku má až vyše dvesto ľudí. Pre úspech v zahraničí netreba podľa P. Jakubca šetriť ani na výstavách. Práve na nich získala firma množstvo svojich kontraktov. Nedávno napríklad na Foodex Saudi dostali prvé zaujímavé kontakty aj na odberateľov zo Saudskej Arábie.
No pre úspech v exporte je dôležité i to, aby lokálna firma vedela svoju tuzemskú ponuku vždy prispôsobiť aj iným trhom. I.D.C. preto prestavuje svoje linky i na oblátky s ovocnými náplňami, hoci Slovákom veľmi nechutia. No Poliakom či Maďarom áno. A pre Rusov vie zasa vyrábať ešte sladšie cukrovinky ako pre ostatné krajiny, pretože im zasa chutia s ešte vyšším objemom cukru. Aktuálne sa úplne nové produkty pripravujú aj pre Spojené kráľovstvo, v ktorom už nechce oslovovať rodákov iba horalkami, ale aj samotných Britov produktmi prispôsobenými ich chutiam.
Zdravá výživa je síce témou dňa, ale spotreba cukroviniek na Slovensku vlani stúpla o tri percentá
A pre rôzne trhy upravuje aj brandovanie svojich produktov. Napríklad v Poľsku predáva horalky ako goralky a v Maďarsku ako moments, a to preto, lebo Poliakom i Maďarom sa to tak ľahšie číta.
No zároveň si podľa R. Sukdoláka v cudzine treba dávať veľký pozor aj na neserióznych partnerov. Niektorí odberatelia sa totiž pokúšajú ich výrobky skopírovať a následne si ich dávajú aj sami registrovať vo svojich krajinách. Vtedy sa treba vždy brániť súdnou cestou.
Sladkosti sú večné
Firmu by mohol v raste nielen v cudzine, ale aj doma zastaviť pokles spotreby sladkostí v prospech rastu zdravších výrobkov. No iba teoreticky. Napriek vyzdvihovaniu zdravších produktov s nižším obsahom cukrov spotreba cukroviniek ďalej rastie. Na Slovensku vlani až o tri percentá.
I.D.C. Holding Zdroj: Maňo Štrauch
„O mrkve sa síce píše i rozpráva, no doma pred telkou sa maškrtia keksíky,“ hovorí s úsmevom R. Sukdolák. P. Jakubec ho dopĺňa, že v istom čase sa vo firme báli, že ich prevalcujú müsli tyčinky, a preto ich aj sami začali vyrábať. No ich spotreba padá a I.D.C. ich výrobu napokon odpredal.
Na domácom trhu je skupina stále najsilnejšia aj v diabetických cukrovinkách, hoci aj ich spotreba so zlepšovaním liečby cukrovky klesá. Zo zdravšieho prúdu sladkostí, i keď je pre nich len okrajový, sa podnikatelia nesťahujú. Aktuálne vyvíjajú nové produkty so zníženým obsahom cukrov i tukov. V sektore chce totiž firma pôsobiť čo najkomplexnejšie.
Staršie ambície na ich ďalšie zveľaďovanie inými smermi opustila. „V minulosti sme uvažovali aj o vlastnom mlyne na múku pre naše oblátky, ale aj o posune značky Verbena z bylinných cukríkov do stolových vôd ochutených bylinkami. Od toho všetkého sme však upustili, lebo najlepšia môže byť firma vždy iba v niečom. Treba sa špecializovať,“ hovorí P. Jakubec.
Lákadlo nepustia
Úspešné zoskupenie I.D.C. už dlho púta záujem aj mnohých investorov. No podľa P. Jakubca stále platí, že podnik nie je na predaj. „Ponuky sa stále objavujú, ale konkrétnu cenu som ešte ani raz nevidel. Investorov zastavíme ešte predtým, ako by postúpili do tejto fázy,“ hovorí spolumajiteľ s tým, že spolu s partnerom Š. Kassayom chcú firmu raz prenechať svojim rodinám. Potomkovia si ju môžu strážiť ako investori, keďže nový – mladší a stabilný – manažment si tam medzitým už majitelia vychovali.
Samotný šéf obchodu R. Sukdolák už napríklad v I.D.C. pracuje celých 17 rokov, keď pôvodne začínal v jeho českej obchodnej dcére.
Partneri projektu:
|
|
Official image partner:
