Centrálne banky sú najdôležitejšou ekonomickou inštitúciou v krajine, pretože stanovujú hodnotu peňazí. Presnejšie povedané, pomocou krátkodobej úrokovej sadzby a ďalších operácií na voľnom trhu zvyšujú alebo znižujú hodnotu budúcich peňazí. Posledná dekáda však ukázala, že to na cielenie inflácie nestačí.
Od európskej dlhovej krízy a konca čínskeho investičného boomu v roku 2011 zažil svet viac ako päť rokov dezinflácie či dokonca deflácie. Pokles inflácie pod stanovené ciele centrálnych bánk nebol iba krátkodobý, ale trval roky. V eurozóne ceny dokonca klesali. Je jedno, čo centrálne banky robili – ako nízko držali úrokové sadzby a koľko peňazí tlačili –, infláciu nedokázali priblížiť k svojim cieľom. Hovorilo sa o mnohých dôvodoch, od starnutia populácie cez globalizáciu až po technologický progres, ktoré znižovali ceny. Zdalo sa, že svet čaká japonský scenár a centrálne banky by mali svoj inflačný cieľ znížiť a prispôsobiť ho novej realite.
S covidom však prišiel inflačný šok. Agregátna ponuka tovarov a služieb stratila elasticitu, no bezprecedentné vládne výdavky povzbudili agregátny dopyt po tovaroch a službách. Spolu s prudkým rastom cien odpisovaných fosílnych energií vznikol inflačný tlak, ktorý centrálne banky nevideli. Alebo, lepšie povedané, vidieť nechceli. Inflačné odhady Európskej centrálnej banky na kvartály dopredu ukazujú, že je jedno, ako vysoko inflácia narástla, centrálna banka vždy verila, že už o niekoľko štvrťrokov bude naspäť na úrovni jej cieľa. Až niekoľko ďalších kvartálov ukáže, či skutočne inflácia klesne k dvojpercentnému cieľu ECB tak rýchlo, ako si centrálna banka želá. Posledný rast jadrovej inflácie naznačuje, že to také rýchle byť nemusí.
Na základe neúspechov ECB z poslednej dekády je možné pochybovať o schopnosti centrálnej banky, a nielen tej európskej, správne predpovedať infláciu a cieliť jej úroveň. Neúspechy centrálnych bánk v podpore ekonomiky a ich boji s defláciou či infláciou budú skôr či neskôr viesť k snahe prehodnotiť ich úlohy, politiky aj nástroje. Bolo by žiaduce, aby sa centrálne banky zbavili aury inštitúcií, ktoré majú ekonomiku a finančné trhy plne pod kontrolou.
