GoGo: Mladí nepozerajú večerné správy

„Pred rokmi som bol asi spontánnejší, teraz cítim viac zodpovednosti a premýšľam, kto všetko moje videá sleduje a čo by v nich malo a nemalo byť,“ hovorí autor kanála GoGoManTV.

Decká dnes na otázku, čím chcú byť, odpovedajú – youtubermi. Prečo?

Baví ich sledovanie videí, sú v tom dosť ponorení a predstavujú si, že by to mohli robiť aj sami. Vekom však už väčšinou inklinujú iným smerom – keď niekto študuje medicínu, asi nebude chcieť byť youtuberom. A ani ich tu nemôže byť milión na päťmiliónový národ. Mladší sa v tom však vidia. Je to klasické vzhliadanie k ideálom a inšpirácia úspechom. Napokon aj u mňa to tak bolo. Tiež som si našiel svoj vzor, amerického youtubera Tobyho a chcel som byť ako on. Vtedy to ešte u nás celé bolo v plienkach.

Bol to kľúčový faktor, že ste sa presadili?

Priniesol som veľa vecí, ktoré boli v zahraničí, nové trendy, ktoré ľudí bavili. Snažil som sa to robiť trochu inak ako tých pár tvorcov, čo tu bolo. Bavilo ma strihať, robiť postprodukciu, vyhral som sa s tým viac a bolo to cítiť. Videá boli kratšie, efektnejšie. Samozrejme doba, v akej som začínal, mi pomohla. Teraz by som to mal buď ťažšie, alebo by som sa nepresadil vôbec. Nejaký youtuber už dnes číha na každom rohu. Keď chce niekto preraziť, musí robiť niečo iné ako ostatní, čo mnohí začínajúci tvorcovia nechápu.

GoGo Zdroj: Maňo Štrauch

Boom youtuberov je asi výraz namieste.

Pribudlo veľa tvorcov, z youtuberov je prakticky mainstream. Zaujímajú sa o nich aj tradičné médiá. Ľudia navyše zistili, že sa na tom dá zarobiť, takže aj to je motivujúce. Vývoj ide rýchlo – vyššia konkurencia tlačí na skvalitňovanie contentu a na rozširovanie žánrov. Tým, že vzniká viac typov videí a kanálov, sa rozširuje aj zásah. Cieľovka na jednej strane mladne – videá pozerajú aj menšie deti, na druhej strane sa rozširuje aj na hornej hranici. Youtuberov sledujú vysokoškoláci, veľa dospelých ľudí. Nepozerajú síce všetko, ale sú tam.

Prečo to zaujíma toľko ľudí, hlavne mladých?

Keď som začínal ja, na Slovensku bolo zopár youtuberov. Nikto ich nepoznal, YouTube sa bral ako stránka, kde sa počúva hudba, a keď tak niekto zabŕdol na vtipné video. Väčšina ľudí na YouTube ani nemala účet. Dnes už cielene vyhľadávajú obsah, dávajú si odbery youtuberov, budujú si tak vlastný feed s obsahom, ktorý ich zaujíma. Robia si teda svoju vlastnú „televíznu stanicu“, v ktorej im YouTube navyše ponúka ďalší obsah, ktorý ich potenciálne môže zaujímať. Ak tam nájdu relevantný obsah, je logické, že ich to pripúta.

Nepozerajú tam však skôr hlúposti? Prvoplánovú zábavu bez hodnoty.

Konkurencia je veľká a ľudia si majú z čoho vyberať. Ťažko ich hodnotiť podľa toho, čo si volia. Ale je pravda, že v trendoch sa objavujú veci, ktoré by tam človek nečakal. Nepovedal by som, že top video bude, ako si baba holí tvár alebo keď niekto napichá tester toxických látok do ovocia z Lidla. Content, ktorý je sledovaný, dosiahne úspech často nečakane. Osobne ma to odrádza robiť veci, do ktorých by som mal investovať čas, keď viem, že zafunguje niečo, čo mám zbúchané za chvíľku. Netrúfam si však predom určiť, koľko bude mať video videní – často je to aj o šťastí a náhode. Ľudia pozerajú čokoľvek – keď chlapíci urobia neporiadok na byte a príde im vynadať majiteľka. Pozrelo si to 300-tisíc ľudí za dva dni. Funguje aj to, keď sa youtuberi o sebe vyjadrujú navzájom, alebo na seba útočia. Zapájajú tak do diania svoje komunity, ktoré sa pri tom aktivizujú. Mne sa to zdá zbytočné, je to ako youtubová Šeherezáda.

GoGo Zdroj: Maňo Štrauch

Na YouTube hrá prím zábava. Odkiaľ majú mladí reálne informácie o svete, o tom, čo sa deje?

Keď sa pýtam mojich fanúšikov, či pozerajú televíziu, mnohí tvrdia, že nie. Nie sú zvyknutí ako starší sadnúť si večer k správam. Samozrejme, nehovoriac o tom, že by si kupovali noviny. To však neznamená, že nevnímajú svet okolo. Preferujú weby, ktoré poznajú, aplikácie s krátkymi informáciami. Dlhé texty ich odrádzajú, chcú sa rýchlo dozvedieť podstatu bez omáčok. Často k tomu potrebujú obrázky alebo práve video, čo je prijateľná forma získavania informácií. Samozrejme, vlastný newsfeed si robia na Facebooku, kde sa toho šíri neúrekom. Keď má ale človek „polajkované“ hlúposti, veľa sa toho nedozvie. Osobne čítam Sme, TREND, Denník N, v Newsstande mám napríklad New York Times, baví má TechInsider, ktorý píše o vedeckých pokrokoch, zo slovenských projektov napríklad aj Dobré noviny, ktoré sa venujú pozitívnym správam z domova aj zo sveta.

No nie je to dnes tak, že mladých veľmi nezaujíma svet okolo?

Majú asi menší záujem riešiť niektoré veci, viac sa zaoberajú tým, čo je okolo nich, sú egocentrickejší. Nezaujíma ich, povedzme, ako dopadli americké voľby, ale zasa veľa ľudí je aktívnych, sami si študujú, dohľadávajú veci, ktoré ich zaujímajú.

Vy sám politiku sledujete?

Čím ďalej, tým menej. Sledoval som to pred rokom, keď som o tom aj viac čítal. Keď sa ale u nás nič nemení, človeka to demotivuje. Vidíme protesty proti Kaliňákovi pred Bonaparte aj od študentov a nič sa nepohýna. Príde mi, že sa tu kradne a vždy sa aj bude, lebo systém je nastavený tak, že chráni ľudí, ktorí sú najvyššie a porobili toho najviac. Nikto im nič nemôže spraviť. Čítam potom stále to isté – o kauzách bez vyvodenia dôsledkov. Ale nie je riešením nerobiť nič. Treba byt aktívny a veriť, že sa veci zlepšia.

GoGo Zdroj: Maňo Štrauch

Zapojili ste sa do agitácie, keď ste pred parlamentnými voľbami presviedčali ľudí, aby šli voliť.

Cítil som to tak, vznikla z toho myšlienka Nebuď vôl a choď voliť. Nenabádal som priamo, koho voliť. Zverejnil som video, kde ma na konci akože zrazí električka so sloganom „Ja sa červenej nebojím“.

Bola to vaša iniciatíva?