Aj keď variant omikron nespôsobuje vysoký počet hospitalizácií a úmrtí, jeho nákazlivosť bude mať dosah na svetovú ekonomiku. Očakáva sa, že spomalí tempo jej oživovania, píše v komentári Peter Svoreň z brokerskej spoločnosti APME FX Trading Europe. Prvý „na rane“ je sektor služieb, ktorý závisí od prítomnosti personálu. Vysoká nákazlivosť môže priniesť oneskorenie zásielok a ďalšie rušenie letov.
Personálne obmedzenia zrejme budú viac či menej narúšať globálne fungovanie dodávateľských reťazcov v USA, Európe aj Číne. Bude to ďalej podporovať rast inflácie, ktorý zasa zo strany centrálnych bánk prinesie viac či menej agresívne zvyšovanie úrokových sadzieb. Na vývoji indexov už dnes vidno neistú náladu na finančných trhoch.
V porovnaní s odchádzajúcim variantom delta zasiahne omikron globálny pracovný trh pravdepodobne s väčšou silou. Výsledkom by mohlo byť zníženie ponuky práce aj dopytu po pracovnej sile a z toho vyplývajúci nárast miery nezamestnanosti. Aktuálne je „na rane“ Európa, kde čísla pozitívnych prípadov prudko rastú. Svetová zdravotnícka organizácia varuje, že v EÚ by mohla do konca marca ochorieť na omikron polovica obyvateľov.
Keď politici krotia rast cien
Väčšie problémy ako rastúce ceny spôsobujú politické opatrenia proti nim. Rast cien je obrazom udalostí, ktoré sa už stali alebo práve prebiehajú a v danom momente sa podľa analytika spoločnosti INESS Martina Vlachynského nedajú zastaviť. Uvádza to v publikácii Drahý nový rok – Čo znamená súčasná inflácia pre blízku budúcnosť.
Najjednoduchšie politické riešenie, ako sa tváriť pri raste cien aktívne, je zakázať ho. „Napriek tomu, že aj na prvé počutie to znie ako zlá stratégia, prekvapivo často sa k nej politici utiekajú. Cena je najdôležitejším nástrojom trhovej ekonomiky. Je to semafor, ktorý zdrojom ukazuje, kam tiecť, aby z čo najmenšieho množstva vstupov vznikli čo najhodnotnejšie výstupy,“ vysvetľuje M. Vlachynský.
Cena sa mení, pretože sa neustále menia externé okolnosti, ale aj preferencie zákazníkov. Nie je možné vypočítať „správnu“ cenu, nič také neexistuje. Preto každá cenová regulácia nevyhnutne vyvolá buď nedostatok statku, alebo prípadne prebytok vedúci k plytvaniu.
WEF: Treba sa pripraviť na nové krízy
Teraz je čas, aby sa krajiny pripravili na ďalšiu krízu, aj keď mnohé z nich zápasia s prebiehajúcou pandémiou ochorenia covid-19, vyhlásil prezident Svetového ekonomického fóra (WEF) Borge Brende. Ak by sa v tom krajiny spojili, mohli by podľa neho vytvoriť nejakú formu „nového prosperujúceho normálneho života“ po pandémii.
„Krajiny musia spolupracovať, aby sme sa dostali von z lesa,“ povedal B. Brende na okraj virtuálnych diskusií globálnych lídrov pod záštitou WEF. Považuje za dôležité, aby sa svet pripravil aj na ďalšiu novú krízu, aby neskončil rovnako ako po finančnej kríze v roku 2008.
V prieskume správy WEF o globálnych rizikách v roku 2022 približne 61,2 percenta respondentov uviedlo, že ich znepokojujú globálne vyhliadky, kým len 15,8 percenta malo na ne pozitívny alebo optimistický pohľad.
Exportéri v memorande žiadajú diskusiu
Rada slovenských exportérov (RSE) spustila online iniciatívu pod názvom Memorandum Pro Export. To hovorí o nevyhnutnosti začatia celospoločenskej diskusie týkajúcej sa štruktúry slovenského hospodárstva, zahraničnoobchodnej politiky, konkurencieschopnosti domácich exportérov a s tým súvisiacej vízie ďalšieho rozvoja národnej ekonomiky. Informoval o tom predseda RSE Lukáš Parízek.
Cieľom memoranda je zabezpečiť efektívnu podporu slovenských podnikateľov, ako aj predvídateľný a vyvážený hospodársky rast a prosperitu v SR.
Mochovce sú bližšie k spusteniu
Tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach sa priblížil k spusteniu do skúšobnej prevádzky. Úrad jadrového dozoru (ÚJD) SR v návrhu druhostupňového rozhodnutia zamietol námietky rakúskej organizácie Global 2000 a potvrdil povolenie prevádzky.
Ministerstvo hospodárstva SR to uvítalo a očakáva, že k zverejnenému návrhu budú pripomienky, ktoré možno uplatniť do 1. marca. Podľa štátneho tajomníka rezortu Karola Galeka je ÚJD vysoko profesionálny, čo dáva garanciu bezpečnosti jadrovej elektrárne a obyvateľov.
Pakt stability je zrelý na reformu
Člen Rady guvernérov ECB a šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn podporuje reformu Paktu stability a rastu, ktorý by mal byť podľa neho realistickejší a flexibilnejší. Napríklad dlhový limit 60 percent HDP považuje za jednoznačne nereálny.
Podľa O. Rehna sa inflácia v eurozóne v horizonte dvoch rokov opäť dostane k hranici dvoch percent.
Rekordná výroba v Knaufe
S rekordným objemom výroby zavŕšila minulý rok spoločnosť Knauf Insulation v Novej Bani. Jediný slovenský závod na výrobu minerálnych izolácií dosiahol objem výroby 104-tisíc ton materiálu, a to napriek opatreniam v súvislosti s ochorením covid-19 a technickým prestávkam na opravy výrobných liniek.
Významným krokom v roku 2021 bolo spustenie odsírovacieho zariadenia odpadových plynov.
Príbeh bitcoinu v Salvádore
Bitcoin má v stredoamerickom Salvádore už takmer pol roka postavenie oficiálneho platidla, ale ekonomike krajiny to nepomohlo. Pre TASR situáciu zhodnotil ekonóm Nelson Ernesto Rivera Díaz zo Salvádorskej univerzity. „Neexistuje žiaden skutočný makroekonomický vplyv, pretože bitcoin sa v populácii používa v extrémne malom rozsahu,“ uviedol.
Digitálne peňaženky si stiahla menej ako polovica populácie. Finančný bonus od vlády v kryptomene v hodnote 30 amerických dolárov si obyvatelia okamžite húfne zamieňali za doláre a následne sa používanie bitcoinov znížilo na minimum.
Niekoľko čísel
- 6,76 %
Miera evidovanej nezamestnanosti za december 2021 bola na úrovni 6,76 percenta, informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvýkrát od apríla 2021 ide o medzimesačné zvýšenie, v porovnaní s novembrom o 0,12 bodu. - 4 %
Komunikácia vlády SR s inštitúciami podnikateľského sektora bola vlani najhoršia od roku 2010. Pozitívne ju hodnotili štyri percentá účastníkov prieskumu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, negatívne až 50 percent. - 350 mld.
Strata pridanej hodnoty v nemeckej ekonomike vinou pandémie za posledné dva roky predstavuje približne 350 miliárd eur. Odhadol to kolínsky ekonomický inštitút IW. Vo veľkej miere išlo o straty v oblasti súkromnej spotreby. - 1 469 €
Priemerná hrubá mzda v Poľsku sa v decembri 2021 medziročne zvýšila o 11,2 percenta na 6 644,4 zlotého, čo je asi 1 469 eur. Na Slovensku dosiahla v treťom kvartáli 1 185 eur, výsledky za štvrtý kvartál zatiaľ štatistici nezverejnili.
Ďalšie dôležité správy
