Francúzske volebné finále pripomína Trumpov scenár

Ešte pred dvoma mesiacmi sa Emmanuel Macron cítil nielen ako prezident Francúzska, ale aj vodca celej Európy. Jeho oveľa skúsenejšia nemecká partnerka Angela Merkelová ukončila jesennými voľbami po šestnástich rokoch svoju žiarivú kariéru. A jej nasledovník Olaf Scholz sa po dlhých koaličných povolebných rokovaniach ešte len rozhliadal.

Francúzsko sa navyše zhodou okolností stalo po viac ako trinástich rokoch znovu predsedníckou krajinou Európskej únie. A jeho prezident, ktorý napokon od začiatku dával najavo, že okrem prezidenta Francúzska chce byť aj veľkým Európanom, sa svojej úlohy na čele spoločenstva s chuťou ujal.

Zahanbený vyjednávač

V polovici januára vystupoval so svojou víziou pred poslancami Európskeho parlamentu v Štrasburgu a nešetril sebavedomím. Vo svojej vzletnej reči opísal Európu nielen ako pevný pilier demokracie, ale aj ako kontinent, ktorý musí mať vlastné obranné kapacity, a ako svetovú superveľmoc.

„Dnes je na nás, aby sme obnovili našu Európu, aby splnila svoje prísľuby demokracie, pokroku a mieru. Spoločne sme vytvorili podmienky na to, aby sa naša Európa stala demokratickou, kultúrnou a vzdelávacou mocnosťou a silou budúcnosti a veľmocí, ktorá bude mať kľúčovú úlohu vo svete,“ básnil pred europoslancami a dostalo sa mu za to veľkého potlesku.

Keď v nasledujúcich týždňoch narastala kríza okolo Ruska, E. Macron bol tým, kto v mene Európy vyrazil do Moskvy, aby sa pokúsil prezidenta Vladimira Putina odradiť od agresie proti Ukrajine. Po dlhých hodinách rokovaní sa zdalo, že všetko je na dobrej ceste. V. Putin, ktorý francúzskeho prezidenta privítal ako starého priateľa, Macronovu snahu ocenil.

„Túto krízu nemôžeme vyriešiť v priebehu pár hodín rozhovorov. Budú to dni, týždne a mesiace, ktoré nám umožnia pokročiť,“ pripustil francúzsky prezident, keď sa na spiatočnej ceste zastavil opäť v Kyjeve.