Exodus za zárobkom: Nepohodlie v podobe odlúčenia od domova kompenzujú výrazne vyššie príjmy

Pondelková cesta do práce znamená pre 112-tisíc Slovákov, teda 4,3 percenta zo všetkých slovenských pracujúcich, prekročenie štátnej hranice. Je to o tretinu menej ako v roku 2016 a nepatrne menej ako vlani. Napriek tomu sú aj regióny, odkiaľ ľudia odchádzajú za lepším zárobkom do cudziny častejšie ako v minulosti.

Regionálne rozdiely

„Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice mal Banskobystrický kraj – takmer 95 percent,“ uviedol Štatistický úrad SR. Pracujúci z chudobnejších regiónov s vyššou mierou nezamestnanosti sa zamestnávajú v cudzine oveľa častejšie ako obyvatelia bohatších krajov. Zo štyroch krajov na západe Slovenska pochádza len 28 percent cezhraničných pracovníkov, hoci je im väčšina cieľových krajín geograficky bližšia a do českého a rakúskeho pohraničia sa odtiaľ dá dochádzať aj denne.

Ako dokazujú údaje z posledného sčítania obyvateľov, väčšina Slovákov sa z práce v cudzine nevracia domov každý deň, ale napríklad len na víkend. Napokon z Nemecka, ktoré je momentálne takmer s 29-percentným podielom najpopulárnejším miestom výkonu práce, by to inak ani nešlo.

Preferované destinácie

Nemecky hovoriace krajiny nahradili na prvých dvoch priečkach pracovných destinácií Českú republiku a predovšetkým Spojené kráľovstvo. V roku 2007, keď v Nemecku pracovalo 22-tisíc Slovákov, odchádzalo do Česka vyše 70-tisíc a na Britské ostrovy 30-tisíc slovenských pracovníkov.

Nepohodlie v podobe odlúčenia od domova kompenzujú výrazne vyššie príjmy. Zatiaľ čo na Slovensku vlani predstavoval priemerný ročný čistý príjem 12 744 eur, v Česku to bolo 17 168 eur, v Rakúsku a v Nemecku vyše 38-tisíc eur a vo Švajčiarsku dokonca v prepočte viac ako 85-tisíc eur. Práca v cudzine láka predovšetkým ľudí zamestnaných v stavebníctve, priemysle, zdravotníctve a oblasti sociálnej pomoci.