Brusel oslavuje. Európska agentúra pre životné prostredie (EEA) zverejnila report vývoja emisií skleníkových plynov za rok 2023, ktorý ukázal pokles o osem percent oproti predchádzajúcemu roku. Ide o druhý najväčší pokles v histórii, väčší bol iba v covidovom roku 2020, keď dosiahol takmer desať percent.
Cieľ zníženia emisií na úroveň 55 percent z roku 1990 na konci tejto dekády „je na dosah“, uvádza EEA. Dodáva však, že „členské štáty EÚ budú musieť udržať toto tempo pokroku, aby dosiahli európske klimatické a energetické ciele“.
Obnoviteľné zdroje sú v kríze. Fosílie zažívajú nový boom
Európska únia je po USA, Číne a Indii štvrtý najväčší znečisťovateľ ovzdušia, a preto je znižovanie emisií skleníkových plynov v súlade s globálnym zámerom znížiť otepľovanie planéty. Aj na základe prísnej politiky EÚ sa emisie CO2 od roku 1990 znížili už o 37 percent a podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektrickej energie medzitým prudko narástol. V minulom roku tvoril ich podiel 45 percent voči 33 percentám pochádzajúcich z fosílnych palív a 23 percentám, ktoré generovala nukleárna energia.
Ani toto tempo však nestačí. EEA varuje, že pri súčasnej rýchlosti znižovania emisií dosiahnu európske štáty v roku 2030 úroveň iba 43 percent oproti roku 1990. Ak sa k tomu pridajú aj nové plánované kapacity, dosiahnu úroveň iba 49 percent, čo je stále o šesť percentuálnych bodov menej, ako naplánovala Európska komisia.
Klimatické opatrenia preto bude treba ešte pritvrdiť. V skutočnosti je však situácia omnoho komplikovanejšia. Klimatické ciele Európskej únie nie sú na dosah ani napriek tomu, že európska ekonomika sa potáca v ekonomickej stagnácii. Pokles emisií skleníkových plynov v minulom roku výrazne urýchlilo utlmenie európskeho priemyslu či jeho presun do zahraničia.
Priemyselné emisie sa v minulom roku znížili o šesť percent, čo bolo najmä následkom zníženia výroby tovarov o vyše percento oproti roku 2022. Dramatický pokles však zaznamenali najšpinavšie odvetvia. Výroba v chemickom priemysle sa prepadla o vyše desať percent, v oceliarskom priemysle o sedem percent a výroba cementu v mnohých európskych štátoch skolabovala o viac ako pätinu. S omnoho nižšou produkciou energeticky intenzívneho priemyslu nie je prekvapujúce, že aj emisie CO2 výrazne poklesli.
A nie je to len pre priemysel. Podobne veľký pokles emisií zaznamenala aj stavebná výroba, čo bolo následkom útlmu ekonomiky po zvyšovaní úrokových sadzieb. Keď sa ekonomická aktivita v stavebníctve obnoví, tento pokles sa môže ukázať len ako dočasný.
Napriek tomu, že report EEA deklaruje schopnosť ekonomiky rásť aj pri znižujúcich sa emisiách, ide skôr o politickú propagandu ako ekonomickú realitu. Rozvinuté krajiny od roku 2007 znižujú emisie skleníkových plynov, je to však najmä následok pomalšieho ekonomického rastu od globálnej finančnej krízy a výrazného znižovania používania uhlia. Mnohé krajiny vymenili špinavé uhlie za menej špinavý zemný plyn. Je to posun, no k nulovým emisiám to má ďaleko.
Dôvodom sú najmä menej rozvíjajúce sa krajiny, ktoré chcú rýchlo rásť a fosílie im poskytujú lacný a hustý zdroj energie. Následkom je, že globálne emisie narástli aj v roku 2023, a to o 1,1 percenta na nový historický rekord. Za posledných dvadsať rokov sa len dvakrát stalo, že medziročne emisie nakrátko klesli – išlo o recesie v rokoch 2009 a 2020. Bez nich je ťažké, aby svet produkoval menej CO2.
Politici by mali prestať predstierať, že masívnymi investíciami do obnoviteľných zdrojov sa vyhráva vojna s fosíliami. Celý zelený prechod si vyžaduje množstvo pragmatických a dobre cielených krokov, ktoré budú postupne znižovať najväčšie zdroje emisií CO2. Ak sa, naopak, proces nevykoná politicky aj ekonomiky korektne, hrozí rast odporu k zelenej transformácii. Tešiť sa z toho, že emisie poklesli spolu s ekonomickým rastom hrozí problémami.
