Začalo sa to už na konci júna, keď sa po európskych voľbách rozdeľovali kľúčové posty v Európskej únii. Talianska premiérka Giorgia Meloniová, ktorej strana Bratia Talianska v tretej najväčšej úniovej krajine jednoznačne vyhrala voľby do Európskeho parlamentu, očakávala, že ako jeden z dôležitých hráčov  bude rozhodovať o nových vládcoch Európy. Lenže to bola len márna nádej. Veľká trojkoalícia ľudovcov, socialistov a liberálov, ktorá síce oslabla, ale udržala si väčšinu v Európskom parlamente, si na Európskej rade rozdelila kľúčové posty medzi sebou. Meloniovú a jej frakciu konzervatívcov a reformistov, od ktorej patrí aj opozičné poľské Právo a spravodlivosť či českú ODS, ani neprizvali k rokovaciemu stolu.

„Nad logikou širokého konsenzu prevážilo stretnutie v úzkom kruhu, ktoré vylúčilo niektoré väčšie sily zastúpené v Európskom parlamente. Jedna časť rozhoduje za všetkých,“ uviedla vtedy nahnevaná talianska premiérka. „Úniová exekutíva sa bude opierať o krehkú väčšinu, ktorá počas volebného obdobia pravdepodobne bude mať problémy,“ dodala.

Le Penovej patrioti

Jej frakciu po neúspešných pytačkách s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Európskom parlamente nakoniec prečíslili Patrioti pre Európu, pri ktorých založení stál práve šéf budapeštianskej vlády. Nakoniec sa však hlavnou silou patriotov stalo francúzske Národné združenie okolo Marine Le Penovej, ktoré do europarlamentu a do čela frakcie postavilo víťaza francúzskych parlamentných volieb a lídra strany Jordana Bardella. Frakcia, kde sú napríklad aj rakúski Slobodní alebo české hnutie ÁNO Andreja Babiša, však odmietlo do svojich radov zobrať nemeckú Alternatívu pre Nemecko (AfD) a ďalšie strany z najväčšieho pravicového extrému európskeho parlamentu. A vymedzila sa tak do pozície „prijateľnejších ultrapravičiarov“. Nebolo im to nič platné, pri rozdeľovaní funkcií v Európskom parlamente sa patrioti, podobne ako najextrémnejšia pravica okolo AfD, dostali do „sanitárneho kordónu“. A k žiadnym postom ani jedného z desiatky podpredsedov parlamentu či šéfov výborov sa nedostali. A to napriek tomu, že čisto matematicky sa patrioti stali treťou najväčšou frakciou europarlamentu. 

„Vedeli sme, že ideme do vopred prehraného boja. Ale stále som verila, že môže zvíťaziť demokracia, demokratické hodnoty. Dnes sme videli, že to sú samozvaní demokrati, ktorí s demokraciou nemajú nič spoločné,“ posťažovala sa neúspešná kandidátka patriotov na podpredsednícky post, exministerka a europoslankyňa hnutia ÁNO Kateřina Dostálová. Meloniovej konzervatívci a reformisti dopadli oveľa lepšie, keď ich ako regulárnu stranu prizvali k proporcionálnemu deleniu funkcií v europarlamente. Júlová voľba staronovej šéfky Európskej komisie, lídra víťazných európskych ľudovcov Ursuly von der Leyenovej, dopadla nad očakávania jasne. Zo 719 europoslancov hlasovalo v tajnej voľbe pre Leyenovú 401, keď na zvolenie stačilo 360. Dôvodom takého jasného výsledku bolo, že pre Leyenovú hlasovala časť europoslancov z frakcie Meloniovej a zrejme aj časť Zelených. Vyzeralo to, že veľká trojkoalícia bude ďalej vládnuť Európe a ešte si občas siahne po hlasy ku konzervatívcom napravo a k Zeleným naľavo.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa