Európa balansuje na hrane energetickej pohromy. Potrebuje rýchlo znížiť ceny elektriny aj plynu

Európski lídri sa prepočítali. Verili, ako je to v Bruseli typické, v najlepší možný scenár. Masívne sankcie proti Rusku mali priniesť rýchly koniec vojny na Ukrajine. Nestalo sa. Podľa najnovších odhadov bude vojna na predmestí Európy trvať veľmi dlho, možno roky.

V rámci jednoznačného antivojnového postoja ohlásili skoré odstrihnutie od ruskej ropy a zemného plynu. Nepočítali však s tým, že Vladimir Putin ich v tom predbehne a kohútiky na plynovode uzavrie sám a omnoho skôr, ako by si Európa želala. A to napriek tomu, že v čase vyhlásenia sankcií bol takýto krok jedným z nepravdepodobnejších variantov.

Medzi Európskou úniou a Ruskom sa rozbehla mohutná ekonomická vojna, na ktorej oba celky jednoznačne tratia. Začínajú to priznávať už aj európski politici. Belgický premiér Alexander De Croo odhadol trvanie energetickej krízy na päť až desať rokov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron ohlásil, že „obdobie hojnosti sa skončilo“. Skrytý politický odkaz je jasný: Európania, pripravte sa na silnú energetickú a ekonomickú krízu.

Vojnová zbraň

Nástrojom vojny sa stal zemný plyn, ktorého nedostatok v Európe má a bude mať omnoho väčšie následky, ako politici predpovedali. V súčasnosti sa pomaly začínajú vynárať ekonomické dôsledky jeho absencie.

Po takmer 20-násobnom raste jeho ceny je aj napriek jeho poslednému poklesu zrejmé, že ekonomické náklady pre európske ekonomiky presiahnu úroveň ropnej krízy zo 70. rokov minulého storočia. Na obzore sa však nečrtá nič, čo by naznačilo v najbližších rokoch obrat.

Na trh sa totiž ešte dlho nedostane dostatok LNG, ktorý by dokázal nahradiť ruský výpadok. Ten momentálny môže byť iba prechodný z dôvodu čínskeho spomalenia. „Môže sa stať, že máme pred sebou niekoľko zím, počas ktorých musíme nájsť riešenie prostredníctvom efektívnosti, prideľovania a veľmi, veľmi rýchleho budovania alternatív,“ povedal Ben van Beurden, výkonný riaditeľ spoločnosti Shell. Z energetickej krízy sa rýchlo môže stať politická kríza ešte väčšia, aká bola v čase dlhovej krízy. Tentoraz však situáciu nedokáže zachrániť Európska centrálna banka.

Pre V. Putina je obetovanie príjmov zo zemného plynu akceptovateľné. Príjmy z predaja ropy tvoria bežne desatinu HDP Ruska, no zo zemného plynu iba dve percentá. Krajina tak bez exportu plynu do Európy dokáže žiť. Opačne to však také jednoduché nebude.

Nedostatok zemného sa už začal prejavovať v nemeckom chemickom priemysle. Za prvých šesť mesiacov tohto roka import chemických surovín do Nemecka vzrástol o 27 percent, objem exportu však o osem percent klesol. Dôvodom nie je iba vysoká cena zemného plynu ako suroviny, ktorá výrazne zvyšuje náklady a núti chemické firmy odstavovať výrobu, ale aj premrštená cena elektrickej energie. Chemická výroba je energeticky náročná a nedávno 25-násobná cena elektriny oproti normálu nie je pre mnoho odvetví priemyslu udržateľná.

Drahý plyn aj elektrina

Ceny zemného plynu a elektrickej energie idú totiž ruka v ruke. Znie to nepredstaviteľne, ale ešte minulý rok bol zemný plyn druhým najväčším zdrojom výroby elektrickej energie v Európskej únii. Viac elektriny, zhruba štvrtinu, vyrobili elektrárne iba z jadra. Pätinu vyrobili zo zemného plynu, po 15 percent z uhlia a vetra a 12 percent z vody.

Zemný plyn bol svojou produkciou na úrovni 500 TWh nevyhnutný na zabezpečenie energetickej potreby EÚ. Tieto čísla sa nedokážu zmeniť z mesiaca na mesiac a ani z roka na rok. Preto politici a ekonómovia hovoria o niekoľkoročnej energetickej kríze.

Tragédiou pre Európu tak nie je iba vysoká cena zemného plynu, ale aj elektrickej energie. Cenu elektriny totiž určuje vždy marginálna výroba. Je jedno, či sa 99 percent elektriny vyrobí za 20 alebo 50 eur. Ak je dopyt väčší ako produkčná kapacita, do výroby sa zapájajú čoraz drahšie zdroje výroby elektriny.

Tým najdrahším je momentálne zemný plyn – plynové elektrárne sú marginálni výrobcovia elektriny. A ak tie vyrábajú hoci jedno percento elektriny, no za tisíc eur, potom aj cena elektriny na kontinente bude tisíc eur. To má ďalekosiahle a zásadné dôsledky. Prvým sú obrovské náklady pre spotrebiteľov, druhým obrovské zisky pre všetkých producentov. Obe cifry sú tŕňom v oku politikov.

Riešenie súčasnej situácie však nie je jednoduché. Buď musia štáty zisky výrobcov elektriny výrazne zdaniť, alebo ich dokonca znárodniť. To je však v rozpore s mnohými princípmi Európskej únie a existujúcej legislatívy. Ako jednoduchšie riešenie sa zdá výrazné zníženie spotreby elektriny aj zemného plynu, čím cena prirodzene poklesne.

Aj to však má svoje úskalia. Ak má spotreba prudko klesnúť, je nutné na spotrebiteľov preniesť čo najväčšiu záťaž cenového rastu. To je však zo sociálnych aj politických dôvodov neprípustné. Namiesto toho väčšina krajín podporuje nízke ceny energií znížením daní a poskytovaním dotácií, zatiaľ v celkovej hodnote takmer 300 miliárd eur. Ak však spotrebitelia nepocítia vyššie ceny, zníženie spotreby bude limitované. A o to vyššie budú ceny pre ostatných spotrebiteľov, najmä pre firmy.

Cenové stropy a prídely

Reakciou EÚ na súčasnú situáciu je snaha o zavedenie cenových stropov. Aj keď sú pre voličov sympatické, pre ekonomiku sú neefektívne, až deštrukčné. Len čo totiž politici umelo znížia ceny, komodity bude nedostatok a bude sa musieť rozdávať na prídel. Efektívnejšou cestou je zvyšovanie cien pre všetkých a následná dotácia tým najchudobnejším.

Potvrdzuje to aj ekonomický výskum. Napríklad Maximilian Auffhammer z University of California a Edward Rubin z University of Oregon zistili, že 10-percentný nárast ceny zemného plynu v Kalifornii spôsobil priemerný pokles jeho spotreby o dve percentá. Čím dlhšie bude vyššia cena pretrvávať, tým viac sa spotrebitelia prispôsobia a tým viac klesne dopyt.

Ak to európski predstavitelia myslia vážne, musia časť nákladov preniesť na spotrebiteľov, a to čo najrýchlejšie. V mnohých európskych krajinách sa to však deje iba postupne a obmedzene. Nárast cien spotrebitelia pocítia až od nového roka, čo na trištvrte roka odsunulo ekonomické stimuly znižovania spotreby domácností. O to vyšším cenám musí potom čeliť firemný sektor a všetky ostatné subjekty s neregulovanými cenami.

Podľa ekonomických analytikov ceny zemného plynu ostanú vysoké nielen po zvyšok tohto roka, ale minimálne aj počas toho budúceho. Znamená to, že ostane aj drahá elektrická energia. Keďže nahradiť ruský zemný plyn nie je z krátkodobého hľadiska možné, bude to brutálny tlak na peňaženky spotrebiteľov, firiem aj štátu.

Capital Economics očakáva, že priemerná cena zemného plynu počas budúceho roka dosiahne úroveň 150 eur za MWh. To je síce iba polovica oproti nedávnemu maximu, no stále takmer osemnásobne viac, ako platia slovenské domácnosti v tomto roku.

Ďalším výrazným problémom dlhodobo vysokej ceny je exspirácia fixných kontraktov, ktoré majú dohodnuté mnohé subjekty. Ešte stále môže v súčasnosti mnoho firiem platiť za elektrinu výrazne menej na základe dohôd z vlaňajška, časom sa ale bude do nových kontraktov prelievať výrazne vyššia cena. Každý mesiac tak budú ekonomické náklady na energetickú krízu narastať. A tie môžu časom dosiahnuť brutálne rozmery.

Slovenská tragédia

Napríklad na Slovensku sa spotrebuje zhruba 27 miliónov MWh elektrickej energie a 50 miliónov MWh zemného plynu. Pri bežnej cene 50 eur za MWh elektriny a 20 eur za MWh plynu Slovensko minie na tieto zdroje energie 2,3 miliardy eur, čiže zhruba 2,5 percenta HDP.

Ak by však cena zemného plynu ostala na úrovni 150 eur a cena elektriny by bola 2,5-násobne vyššia, účet krajiny by sa vyšplhal takmer na 20 miliárd eur. A to už je pätina HDP. Ide o nepredstaviteľné číslo, no realistickú možnosť.

Takéto náklady by položili takmer celý priemysel a cez zvýšenie cien v roku 2024 by poslali do energetickej chudoby väčšinu slovenských domácností. Aj to je dôvod, prečo všetky tri najvýznamnejšie ratingové agentúry zmenili výhľad úverového ratingu Slovenska na negatívny. Napríklad Moody's píše: „Trvalé prerušenie dodávok plynu by okrem bezprostredného negatívneho vplyvu výrazne oslabilo aj výhľad potenciálneho rastu slovenského HDP. Trvalé výstupné straty v dôsledku neschopnosti firiem prispôsobiť sa novému energetickému prostrediu by negatívne ovplyvnili verejné financie Slovenska. To by znásobilo už existujúce štrukturálne problémy.“

Aj keď sa hovorí o Nemecku ako európskej krajine s najväčším energetickým problémom, nie je to celkom pravda. Nemecko je bohatá krajina a nárast cien energií pri uvedenom scenári by bol iba 10 percent HDP. Teda polovicu toho, čo by to stálo Slovensko.

Kým slovenské firmy vysoké ceny postihujú už teraz, domácnosti by pocítili skutočný vplyv zvyšovania cien až v roku 2024. Do výpočtu regulovanej ceny na budúci rok sa totiž počíta aj s mesiacmi s pomerne nízkymi cenami z konca minulého roka.

Priemerná trhová cena počítaná do regulovanej ceny pre domácnosti na budúci rok je ešte stále pod 80 eur za MWh. Je to síce štvornásobok oproti tomuto roku, no stále iba polovičná hodnota oproti očakávaniam trhovej ceny. Cena za vykurovanie rodinného domu zemným plynom by mala vzrásť na budúci rok minimálne trojnásobne zo 100 na 300 eur a v ďalšom roku by sa mohla ešte zdvojnásobiť.

Nie je nerealistické, aby rodina žijúca v dome v roku 2024 platila za vykurovanie zemným plynom a spotrebu elektriny nepredstaviteľných tisíc eur mesačne. To by poslalo drvivú väčšinu slovenských rodín do masívnej energetickej chudoby.

Riešenia chýbajú