Euro stojí pred obrovským experimentom. Tlačenie peňazí má pokračovať aj po zvýšení úrokov

Inflácia v eurozóne každý mesiac prepisuje historické rekordy. Priemerné zdražovanie v júni skončilo na hodnote 8,6 percenta, euro je voči americkému doláru najslabšie za posledných dvadsať rokov. Padajúci kurz automaticky predražuje dovoz surovín.

Európska centrálna banka (ECB) môže proti slabej mene zakročiť jedine zvyšovaním úrokov. Práve výrazne vyššia úroková atraktivita dolára stojí za súčasným posilňovaním americkej meny. Základný úrok v eurozóne je na rovnej nule, v Spojených štátoch amerických sa pohybuje v rozmedzí 1,50 až 1,75 percenta.

ECB tento mesiac spustí cyklus zvyšovania základnej úrokovej sadz-by. Jej hodnota v úvode zrejme stúpne len symbolicky z nuly na 0,25 percenta. Razantnejšie zvyšovanie je pre astronomické dlhy Grécka, Talianska, Portugalska a Španielska obrovským rizikom (podľa poradia sú vo výške 193,3 percenta HDP; 150,8; 127,4 a 118,4 percenta HDP).

Vysoké úroky týmto štátom značne predražia financovanie dlhov. V krajnom prípade môže prísť vlna bankrotov a rozpad eurozóny. Takýto vývoj si Západ v prebiehajúcej obchodnej vojne s Ruskom nemôže dovoliť. Lenže v časoch prudkého zdražovania si eurozóna nemôže dovoliť nízke úrokové sadzby, a tak prichádza k slovu netradičný experiment.

Dve vážne zmeny

V krajinách platiacich eurom budú úroky rásť a tlačenie peňazí bude zároveň pokračovať. Presnejšie, regulátor finančného trhu bude naliehať na znižovanie úrokov príliš zadlžených štátov. Prvé takéto opatrenie už funguje a spočíva v posilnení prevodu peňazí od darcov k príjemcom. ECB ako darcov označila Nemcov a Holanďanov. Príjemcami sú zadlžené štáty južného krídla eurozóny, napríklad Grécko a Taliansko.