Európa sa má do roku 2050 stať klimaticky neutrálnym kontinentom. Emisie skleníkových plynov sa majú, v porovnaní s rokom 1990, znížiť o 90 percent do roku 2040. Tento zásadný míľnik sa ale dal očakávať. Otázkou je, ako by mala Európa skĺbiť prechod na obnoviteľné zdroje a zároveň zabezpečiť svoju konkurencieschopnosť napríklad voči Číne a USA.

Európsky priemysel sa spomaľuje a krajiny majú zároveň menej elektriny, ktorá je drahá. Je to dôsledok prílišnej prudérnosti, naviazanosti na Európsku zelenú dohodu a odpájania zdrojov. Nemecká ekonomika sa spomaľuje, a teda aj stredná Európa vrátane Česka a Slovenska. Najmä pri automotive vidíme, že nemecké firmy dostatočne neinvestujú a neprispôsobujú sa trendom. V energetike sa krajina pomaly stáva čistým dovozcom elektriny. Nemecko odpojilo veľké jadrové zdroje, nefúka dostatočný vietor a energiu vo veľkom produkujú uhoľné a plynové elektrárne. To všetko je v kontradikcii s pôvodným zámerom. Je preto potrebné nájsť balans medzi tým, ako sa posúvať vpred s technológiami a zároveň zostať konkurencieschopným kontinentom na globálnom trhu. Práve nástroj na podporu konkurencieschopnosti európskeho priemyslu a rozvojovej spolupráce Global Gateway, ktorý pripravila Európska komisia, je prvým krokom na ceste k posilneniu svetového postavenia starého kontinentu v exporte priemyslu. 

Postupne sa mení aj európsky názor na samotné jadro. Prestáva byť tabu, čo súvisí s výrazným spomaľovaním Európy. Preto prím v naštartovaní ekonomiky hrá aj energetika. Európa si začína uvedomovať, že musí využívať nielen čisté, ale aj udržateľné zdroje, ktoré sú nepretržite schopné pokryť potreby veľkých priemyselných podnikov, ako je to v prípade jadrových elektrární. A preto pri prechode na bezkarbónové zdroje musíme brať do úvahy aj technológie, ktoré vedia zabezpečiť tieto potreby. Technológiou budúcnosti sú v tomto prípade malé modulárne reaktory, takzvané SMR. Je to zmenšená klasická jadrová technológia so zvýšenou mierou bezpečnosti a zároveň s nižšími nákladmi na výstavbu.

Európa smeruje k akceptácii technológie SMR a pracuje sa na konsenze, že jej výstavbu bude možné financovať európskymi peniazmi. Štúdia Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu hovorí, že financovanie výstavby jadrových elektrární je na pleciach exportno-úverových agentúr, v prípade Slovenska Eximbanky. Dôvodom je ich flexibilita, ktorá im umožňuje rozložiť úver v čase, čo je pri výstavbe elektrární veľmi dôležité. Pri ziskovosti elektrárne je totiž najdôležitejšou časťou dlhové financovanie. Jedno percento úroku dokáže posunúť jej návratnosť o niekoľko desiatok rokov. V neposlednom rade je to aj štruktúra financovania zo strany štátu. Neexistuje elektráreň postavená len zo súkromných peňazí. Preto vstup napríklad Európskej investičnej banky či Eximbanky do financovania takýchto projektov by pomohol zapojiť sa aj komerčným bankám. V snahe podporiť štáty vo výstavbe jadrových elektrární nedávno zaviedla Európska komisia nástroj, takzvaný contract for difference. V rámci neho si operátor so štátom dohodne minimálnu cenu elektriny a v prípade jej poklesu ju štát dorovná. To umožní efektívne nastaviť biznisový plán projektu výstavby elektrárne.

V prípade energetického mixu Slovenska sme na tom dobre. Nemáme v prevádzke uhoľnú elektráreň, len plynové, ktoré nezanechávajú výraznú uhlíkovú stopu, a jadrové, ktoré nezanechávajú uhlíkovú stopu vôbec. Podľa dostupných štúdií musíme do roku 2050 vyrobiť o 50 percent viac elektriny, ako vyrábame dnes, a na to zelené obnoviteľné zdroje ako fotovoltika a vietor nebudú postačovať. Preto je potrebné stavať buď plynové, alebo jadrové elektrárne, ktoré sú dlhodobé a udržateľné zároveň. A práve výstavba malých modulárnych reaktorov by nám zabezpečila dostatok energie v čase, keď sa bude časť existujúcich zdrojov na Slovensku v roku 2050 vypínať z dôvodu ukončenia ich technického života. 

Jadrové elektrárne by mali byť základným bezpečnostným záujmom krajiny, aby nebola závislá od ceny komodít, aby mala dostatočný zdroj elektriny a nebola závislá na jej dovoze. Pre Slovensko je preto dôležité mať dostatok jadrových zdrojov. Eximbanka je rovnako ako iné exportno-úverové agentúry v krajinách, kde sa stavajú elektrárne, pripravená zapojiť sa do financovania výstavby malých modulárnych reaktorov. Verím, že prebiehajúca diskusia pomôže zmeniť paradigmu a do financovania jadra sa zapojí aj Európska investičná banka.

Rastislav Podhorec

Vyštudoval vysokú vojenskú leteckú školu v Košiciach. MBA si urobil na britskej The Open University. Vo finančnom svete sa pohybuje vyše dvadsať rokov. V súčasnosti je generálnym riaditeľom Eximbanky SR.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora