Ponúkame výber správ z printovej rubriky Slovensko a svet Týždenníka TREND.

Marcové rozhodnutie Európskej centrálnej banky zvýšiť úrokové sadzby o 50 bázických bodov bolo očakávané a aj v situácii napätia na finančných trhoch adekvátne. Zhodujú sa na tom analytici oslovení TASR. Do budúcnosti očakávajú ďalšie sprísňovanie menovej politiky ECB, ktorá je odhodlaná pokračovať v boji s vysokou infláciou.

Zároveň pri tom bude pozorne sledovať aktuálny neistý vývoj vo finančnom sektore. „Rozhodnutie, ale aj zdôvodnenie a komunikáciu vidíme v danej situácii ako najvhodnejšie riešenie. Banka nedávno naznačila zvyšovanie sadzieb a k tomu nakoniec aj prišlo,“ pripomenul hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš s tým, že komunikácia s trhmi a verejnosťou je pre menovú politiku dôležitá.

„Centrálna banka zvýšením sadzieb bojuje najmä s rekordnou jadrovou infláciou, preto sme toto zvýšenie napriek vyššej neistote na finančných trhoch očakávali,“ konštatoval analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. Z pohľadu aktuálnych turbulencií na svetových finančných trhoch je -podľa neho dôležitá komunikácia šéfky ECB Christine Lagardovej (na foto). Tá deklarovala, že súčasnú neistotu pozorne sledujú a banka je odhodlaná udržať cenovú aj finančnú stabilitu v eurozóne.

„Od záväzku bojovať s infláciou nemienime ustúpiť a sme odhodlaní dostať infláciu v strednodobom horizonte späť na úroveň dvojpercentného inflačného cieľa. O tom netreba pochybovať, v tom centrálna banka svoje rozhodnutie nemení,“ povedala po prijatí rozhodnutia Ch. Lagardová.

Potraviny stále ťahajú infláciu nahor

Aj vo februári infláciu ťahali nahor položky základnej spotreby, ako sú energie na bývanie či potraviny. Tie boli zodpovedné približne za 40 percent medziročnej inflácie. V komentári to konštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Očakávame, že inflácia vrchol už dosiahla. Zmierňovanie medziročného rastu cien bude podporovať najmä bázicky efekt,“ uviedol s tým, že ústup inflácie z rekordných úrovní bude len pozvoľný a dvojciferná bude do neskorého leta. Štedré dotovanie cien energií najskôr podľa neho nebude dlhodobo udržateľné.

Reťazce zastropovali niektoré produkty

Vybrané druhy základných potravín by sa počas troch mesiacov nemali zdražovať. Vyplýva to z iniciatívy obchodných reťazcov, o ktorej informoval minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan s predstaviteľmi Slovenskej aliancie moderného obchodu a Zväzu obchodu SR. „Som rád, že sme na ministerstve prijali iniciatívu so zástupcami ôsmich najväčších obchodných reťazcov o zastropovaní približne 400 najmä slovenských potravín,“ povedal S. Vlčan. Podľa obchodníkov je cieľom iniciatívy vyhnúť sa zásahom štátu do cenotvorby.

Bankári nech vrátia odmeny

Americký prezident Joe Biden požaduje tvrdší postup proti vedúcim pracovníkom skrachovaných bánk. Vyzval Kongres USA, aby umožnil regulačným orgánom ukladať týmto manažérom prísnejšie tresty, pričom by mohli napríklad požadovať vrátenie odmien. Takisto by sa mal zjednodušiť zákaz ich činnosti v odvetví.

Nórsky plyn pre Európu

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas návštevy vrtnej plošiny Troll A v Severnom mori zdôraznili význam nórskeho zemného plynu pre energetickú bezpečnosť Európy. Vrt Troll A po zvýšení dodávok zabezpečuje približne 30 až 40 percent nórskeho vývozu do Európy, teda asi 10 percent jej spotreby po znížení dovozu z Ruska.

Scholz presadzuje reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti

Nemecký kancelár Olaf Scholz chce na európskej úrovni presadzovať reformy na zvýšenie konkurencieschopnosti Európskej únie. Na samitoch EÚ budú zástupcovia Nemecka podporovať napríklad zvýšenie flexibility štátnej pomoci a dokončenia reformy kapitálových trhov a bankovej únie. V prejave v nemeckom Bundestagu kancelár vyzval EÚ, aby sa zjednotila a spoločne čelila množstvu výziev vrátane rozsiahleho programu dotácií v USA v rámci zákona o znížení inflácie (Inflation Reduction Act, IRA). „Naša konkurencieschopnosť je predpokladom ekonomického úspechu,“ povedal O. Scholz. „A naša konkurencieschopnosť je predpokladom budúcnosti Európy ako geopolitického aktéra.“ Nemecké združenie automobilového priemyslu (VDA) v rovnakom čase vydalo vyhlásenie, v ktorom varuje, že „v medzinárodných pretekoch o suroviny a energiu Nemecko a Európa čoraz viac zaostávajú“. Surovinová bezpečnosť bola témou aj počas návštevy O. Scholza v Japonsku.

Ak firmy chcú kvalitnú pracovnú silu, musia zvýšiť svoju príťažlivosť

Spoločnosti, ktoré chcú prilákať a udržať si kvalitných zamestnancov, musia prejsť zmenou. Byť atraktívnym zamestnávateľom si bude vyžadovať kombináciu zaujímavého finančného aj nefinančného ohodnotenia a záujmu o zamestnancov. Uviedol to Michal Porubän zo spoločnosti Investart. Personalisti očakávajú v tomto roku na trhu práce zmeny spôsobené nedostatkom vhodných zamestnancov. „Firmy musia zmeniť vnútorné hodnoty a nastavenia tak, aby vyhovovali súčasnej dobe. Silným prvkom sa opäť stáva osobná pochvala, záujem o zamestnanca ako o ľudskú bytosť a smerovanie k work-life balansu,“ povedal M. Porubän. Osvedčenými spôsobmi, ako prilákať dobrých zamestnancov, je budovanie silnej značky a imidžu firmy či vytváranie dobrých pracovných podmienok s možnosťou ďalšieho rozvoja a kariérneho rastu.

Audit umelej inteligencie v EÚ

Európsky dvor audítorov chce preskúmať, či plány a finančné opatrenia Európskej komisie prispievajú k tomu, aby sa Európa stala globálnym lídrom v oblasti umelej inteligencie. EÚ v tejto oblasti zaostáva v kľúčových aspektoch vrátane financovania. Odhady hovoria, že suma investovaná do umelej inteligencie v Únii je polovičná oproti sume investovanej v USA. V EÚ v roku 2021 využívalo umelú inteligenciu len osem percent podnikov, pričom medzi krajinami boli výrazné rozdiely – od 24 percent v Dánsku po menej ako tri percentá v niektorých nových členských krajinách.

5,76 percenta

Miera evidovanej nezamestnanosti v SR vo februári 2023 klesla na 5,76 percenta z úrovne 5,82 percenta v januári. Počet ľudí bez práce klesal vo februári vo všetkých krajoch a vývoj nezamestnanosti potvrdzuje sezónny trend.

260 miliárd frankov

Astronomickú sumu 260 miliárd frankov (približne ekvivalent rovnakej sumy v eurách) poskytne Švajčiarsko na záchranu banky Credit Suisse. Na sumu zodpovedajúcu asi tretine HDP krajiny sa poskladá vláda a Švajčiarska národná banka.

39,65 eur

Cena referenčného európskeho kontraktu na plyn s dodávkou v nasledujúcom mesiaci na burze TTF v Amsterdame klesla 20. marca na 39,65 eura za megawatthodinu a prvýkrát od júla 2021 sa tak dostala pod hranicu 40 eur za MWh.

80-tisíc

V najbližších dvoch rokoch plánuje na Slovensku obnoviť svoj dom s využitím štátnej dotácie až 80-tisíc majiteľov, ukázal prieskum. Každý žiadateľ môže dostať na opatrenia šetriace energiu v určenom rozsahu až 19-tisíc eur.

Ďalšie dôležité správy

Ilustračné foto
Neprehliadnite

Najdôležitejšie je v účtovníctve eliminovať čas strávený pri základných úkonoch