Verejnú ochrankyňu práv Janu Dubovcovú by mohli učebnice náuky o spoločnosti uvádzať ako príklad toho, ako má štátnik slúžiť občanom. Bez nároku na potlesk vykonávala svoj mandát stopercentne.
Zvolenie J. Dubovcovej sa pritom nijako nevymykalo slovenským zvyklostiam. Bývalú sudkyňu, ktorá sedela v parlamente za SDKÚ, zvolila väčšina počas pravicovej vlády. Na podpore sa podobne, ako u jej predchodcu Pavla Kandráča (bývalý člen HZDS), dohodla vtedajšia koaličná rada.
Už od prvých chvíľ však bolo jasné, že J. Dubovcová bude úrad vykonávať celkom iným štýlom. Neriešila len individuálne podania ľudí, ale začala hľadať systémové chyby. Upozorňovala na to, kde štát a jeho orgány zlyhávajú, porušujú ľudské práva a základné slobody, a vytrvalo žiadala o nápravu aj vtedy, keď ju nikto zo zodpovedných nechcel počúvať.
Robila to pritom spôsobom, aký je dnes v časoch populizmu na Slovensku aj v Európe medzi štátnikmi a politikmi nezvyčajný. Nepozerala sa na prieskumy verejnej mienky, ale na to, čo je v súlade s demokratickými hodnotami, princípmi humanizmu a ľudskosti. Napríklad vtedy, keď podporila prijatie migrantov alebo preskúmala policajný zásah v Medveďove proti utečencom.
Zlepšovala krajinu, kultivovala spoločnosť, ale ocenenia od vlády sa zrejme nedočká
Čoskoro sa dostala do konfliktu s vládou Roberta Fica. Charakter najsilnejšej strany je skrátka taký, že ak niekto poukáže na nedostatky, jej predstavitelia sa nesnažia o nápravu, ale kritikov spochybňujú a zosmiešňujú. A to bez ohľadu na to, či ide „len“ o novinárov alebo o ombudsmanku.
J. Dubovcovej sa stalo, že svoje správy prednášala v parlamente pred prázdnou sálou alebo jej minister vnútra Robert Kaliňák odkázal, že politikárči a klame. Neprestala a trvala na svojom, takže napriek počiatočnej neochote najvyšších miest dosiahla viacero pozitívnych zmien.
Samozrejme, volanie po nejakej vysokej vojenskej hodnosti pre ombudsmanku je len metafora. J. Dubovcová nie je vojakom v zálohe. Taktiež nie je známe, na základe akých kritérií boli povýšení ústavní činitelia na kapitána či plukovníkov. Vzhľadom na minulosť a prítomnosť povýšených je možné konštatovať, že medzi tieto kritériá nepatrí dôsledné trvanie na dodržiavaní ľudských práv u všetkých skupín obyvateľstva.
Ombudsmanka v marci končí a žiadneho špeciálneho ocenenia od vlády sa zrejme nedočká. A tak aspoň za občanov: Pani Jana Dubovcová, ďakujeme.
