Tie na domácom trhu chýbajú a musia sa dovážať. Slovensko chce v novom sedemročnom rozpočtovom období Európskej únie po roku 2020 presunúť čo najviac svojich agrárnych dotácií z režimu „dostávaš už len preto, že obrábaš pôdu“ do režimu podpory konkrétnej výroby konkrétnym spôsobom.
Na decembrovej diskusii o agropotravinárskom biznise, ktorú pod názvom Ako vniesť viac efektívnosti do dotovania poľnohospodárstva zorganizoval týždenník TREND spolu s VÚB bankou, to pred zúčastnenými farmármi vyhlásila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.
Podporil ju v tom aj Emil Macho - predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, ktorá je najväčšou stavovskou organizáciou tohto biznisu. Hovorilo sa aj o konkrétnych nástrojoch, ako sa k cieľom dopracovať.
Odraziť sa od dna
Slovenský agrosektor zaostáva za inými krajinami EÚ. Krajina dosahuje na jednom hektári polí a pasienkov v priemere iba tretinovú pridanú hodnotu ako priemer Únie. Slabší sú len farmári z pobaltských krajín. To všetko práve preto, že mnohí tunajší farmári popri najlacnejšom obilí a olejninách málo investujú do oveľa ziskovejších chovov zvierat či sadov ovocia a skleníkov zeleniny.
Mäso, ovocie i zelenina sa sem ročne vozia z cudziny už za miliardu eur, čo predstavuje takmer 45-percentný podiel celkových dnešných príjmov tunajších farmárov aj so zarátaním získaných dotácií. Navyše, maštale a sady zamestnajú viac ľudí ako iba osievanie polí obilím.
Dušan Chrenek Zdroj: Milan David
Prvým dotačným titulom, ktorý
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
