Spojenie západnej časti Slovenska s východnou závisí od údolia Bieleho Váhu a rieky Poprad. Tak by sa dala najjednoduchšie charakterizovať sieť vlakových a autobusových liniek medzi najväčšími tuzemskými mestami. Košický a Prešovský kraj sú s výnimkou trate Košice – Žilina – Bratislava prakticky odrezané od rýchlejšieho spojenia.
Okrem spomínaného koridoru držia železnice krok s individuálnou dopravou ešte na trati Kúty – Bratislava – Nové Zámky. Všade inde rýchlostne víťazí auto, a to aj vtedy, keď porovnáme najlepšie vlakové spoje a šoférom pripočítame obvyklé kolóny na príjazde do väčších miest.
V kempoch je už opäť plno. Na lokalite až tak nezáleží
Okrem rýchlosti je nemenej dôležitá frekvencia spojov. Čím sú dve miesta ľudnatejšie a vzájomne bližšie, tým častejšie medzi nimi pendlujú vlaky a autobusy. Ako siamské dvojčatá v tomto smere pôsobia Banská Bystrica so Zvolenom, kde sa medzi šiestou hodinou ráno a poludním vydáva na trasu 60 spojov. To je viac než medzi omnoho väčšími Košicami a Prešovom či medzi Bratislavou a Trnavou a štvornásobok oproti porovnateľnej dvojici Žilina – Martin.
No všetky ostatné spojenia z centra Banskobystrického kraja sú, paradoxne, slabé, brzdia ich okolité horské pásma a nedostatočná infraštruktúra smerom na východ aj na sever. Stredné Slovensko je tak z hľadiska diaľkovej verejnej dopravy typická vnútorná periféria. Ešte väčšou trpezlivosťou sa musia obrniť cestujúci na severovýchode krajiny. Cesta z Bardejova do Humenného trvá 2,5 hodiny, a kto si ju chce o pár minút skrátiť, musí dvakrát prestupovať. Veľmi pomalé sú aj vlaky a autobusy v okolí Prievidze či priame spojenie Komárna s Bratislavou.
Pandémia zrazila slovenský cestovný ruch na kolená. Domáci turisti sezónu nespasia
Infografika
Viac v priloženej infografike:
