Doležal ponúka triezvy pohľad na dostavbu slovenských diaľnic

Napriek neveľkej rozlohe sa Slovensko dodnes nedokázalo vyrovnať s potrebou prepojiť dôstojnou cestnou infraštruktúrou čo i len krajské centrá. Pohľad investorov pritom siaha len potiaľ, pokiaľ vedie diaľnica alebo rýchlostná cesta. Priepastný rozdiel v kvalite života v jednotlivých regiónoch sa tak aj v dôsledku nedokončenej cestnej infraštruktúry prehlbuje. 

To je aj jeden z dôvodov, prečo patria politické sľuby o výstavbe diaľnic k tým, na ktoré voliči počúvajú najlepšie. Paradoxne, patria aj k tým, ktoré sa v horizonte jedného volebného obdobia splniť nedajú. Od prípravy projektu po výstavbu, od počiatočných technických štúdií cez hodnotenie vplyvov na životné prostredie, štúdiu realizovateľnosti, územné rozhodnutia, stavebné povolenie a verejnú súťaž až po podpis zmluvy s úspešným uchádzačom uplynie na Slovensku nezriedka viac ako desať rokov. 

Výsledkom prevahy politických preferencií nad reálnym prínosom bola nesystematickosť a neprehľadnosť prípravy projektov. Súčasný minister dopravy Andrej Doležal si dal za cieľ pokúsiť sa toto stavebné tápanie ukončiť. Minulý rok v lete prezentoval spolu s Útvarom hodnoty za peniaze pri ministerstve financií rebríček, v ktorom boli jednotlivé úseky zoradené podľa predpokladaných nákladov a výsledných benefitov. Na posledné, aprílové zasadnutie vlády prišiel minister A. Doležal s harmonogramom prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry. 

Priority sú skromné, no reálne

Dostupné finančné prostriedky a nedostatok projektov vo finálnych fázach prípravy umožňujú zaradiť pred horizont plánovania v roku 2028 len obmedzený počet projektov. Z prvej stovky už predstaveného rebríčka sa tak v najbližších rokoch zrejme dostane do výstavby len necelá pätina. Prednosť pritom dostane napríklad dostavba chýbajúcich častí diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc, diaľničné prepojenie D3 cez Kysuce do Poľska či dokončenie úsekov, ktoré sú nadviazané na financovanie z končiaceho sa programového obdobia eurofondov.