Dôchodky zaplatia živnostníci. Sociálny štát si žiada škrtanie výhod malých podnikateľov

Slovensko má podľa štatistík dlhodobo najvyššie percento živnostníkov s jedným klientom v EÚ. Ich práca sa však v realite nelíši od bežných zamestnancov. Útvar hodnoty za peniaze odhadol, že takýchto fiktívnych živnostníkov v súčasnosti môže byť 123-tisíc. Na tento problém upozorňoval už aj Najvyšší kontrolný úrad SR. V dôsledku odlišných daňovo-odvodových povinností tak podľa analytikov štát prichádza o 180 až 250 miliónov eur ročne. To si všimli aj koaliční politici, ktorí na čele s ministrom práce Erikom Tomášom z Hlasu uvažujú o náprave. Táto téma je však nesmierne komplexná a zložitá.

Diskusie o postavení živnostníkov prebiehajú v celej Európskej únii. Severské štáty majú daňovo-odvodové zaťaženie drobných podnikateľov podobné ako pri bežných zamestnancoch. Obidve skupiny platia progresívne dane a za to sa môžu oprieť o silný sociálny systém. O rovnostársky prístup sa snaží napríklad Dánsko. V tejto krajine podiel drobných podnikateľov na celkovej zamestnanosti dosahuje osem percent. Je to najnižšie číslo v rámci Európskej únie. Na opačnej strane stojí Grécko. Podiel živnostníkov na celkovej zamestnanosti tam dosahuje až 27 percent. Byť malým podnikateľom v prímorskom štáte je výhodné najmä pre legálnu možnosť platiť nižšie dane a odvody. Mínusom takéhoto rozhodnutia sú výrazne nižšie sociálne dávky a dôchodok. Slovenský podiel živnostníkov na celkovej zamestnanosti bol v roku 2022 pätnásť percent pri 13-percentnom úniovom priemere.

Dôvody práce na živnosť v krajinách s nízkym zaťažením sú jasné: živnostníci dostanú výrazne vyššiu čistú mzdu oproti zamestnancom v trvalom pracovnom pomere. V štátoch s podobne vysokými daňami a odvodmi sú dve hlavné motivácie: sloboda a šanca zarobiť viac peňazí poskytovaním služieb viacerým klientom. Malí podnikatelia s viacerými odberateľmi vo všetkých členských štátoch zarábajú nadštandardne. Podľa jednej z európskych štúdií v rámci Európskej únie majú vo väčšine krajín problém vyžiť zo zarobených peňazí živnostníci s nízkou kvalifikáciou, ktorí svoje služby poskytujú len jednému zákazníkovi. Tento problém je najvypuklejší v prípade vykonávania sezónnych prác.

Divoké deväťdesiate roky

Koncom minulého storočia čelila masívnemu tlaku firiem na znižovanie mzdových nákladov aj Česká republika. V krajine sa rozmohlo zamestnávanie na základe takzvaného švarc-systému. „Pomenovanie je po jednom podnikateľovi, ktorý svojich pracovníkov začal zamestnávať na živnosť s cieľom ušetriť na superhrubej mzde,“ hovorí partner v advokátskej kancelárii Highgate Law & Tax a CEO daňovo-účtovnej spoločnosti Highgate Accounting Peter Varga. Česká republika takéto podnikanie zakázala už v roku 1992. Napriek tomu sa niektoré firmy dodnes pokúšajú mať časť zamestnancov na živnosť.