Dlhová pasca sklapla. Populisti zabíjajú budúcnosť Slovenska

Americká filozofka ruského pôvodu Ayn Randová vo svojej knihe Atlas pokrčil plecami napísala: „Môžeme sa vyhnúť realite, no nemôžeme sa vyhnúť následkom vyhnutia sa realite.“ Lajtmotívom jej diela je boj najkreatívnejších mozgov na planéte – podnikateľov a vedcov s technokratmi a populistami, ktorých jediným cieľom je maximalizovať svoju moc.

Súčasný chaos, v ktorom sa nachádza svetová ekonomika a finančné trhy, sú následkom rokov populistických a technokratických politík vlád a centrálnych bánk. S rastom inflácie sa však rúca ich schopnosť realitu ďalej maskovať. Postaviť sa novej realite si vyžiada veľkú otočku v hospodárskej politike, ako aj v myslení bežných ľudí. V súčasnej zložitej situácii, akú zažíva aj Slovensko, sľúbiť čokoľvek viac ako uskromnenie by bolo len ďalším klamstvom.

Odstrašujúci príklad

Slovensko sa aj pre nízke ekonomické povedomie populácie stalo jedným z premiantov Európy v realizácii populistických opatrení. Nie je však príkladom najvýraznejším. Túto pozíciu si prisvojil jeho južný sused, ktorého následky vyhýbania sa realite sa na jeseň dostavili v plnej sile. Pritom to nie je tak dávno, čo nadnárodné inštitúcie už museli Maďarsko zachraňovať. Krajina sa v čase vrcholu finančnej paniky v roku 2008 dostala pod tlak finančných trhov, z ktorého ju dostala až takmer 16-miliardová pôžička v dolároch od Medzinárodného menového fondu. O menej ako 15 rokov prišla ďalšia globálna kríza a krajina Viktora Orbána je v podobnej situácii. Roky populizmu a boja s domácimi i so zahraničnými podnikateľmi spôsobili, že stačilo málo a krajina opäť bojuje o prežitie vo fiškálnej oblasti. 

Energetická kríza spôsobila, že obchodná bilancia štátu sa prehupla do výrazne negatívneho salda. Keď na nákupy energie potrebuje 1,5 miliardy eur mesačne. Jej devízové rezervy by dokázali pokryť nákupy energií maximálne na dva roky. Pod tlakom vysokého štátneho dlhu projektovaného na úrovni 77 percent HDP v budúcom roku a súčasných úrokových sadzieb na vládny dlh presahujúcich 10 percent na 10-ročných dlhopisoch nie je prekvapením, že forint kolabuje. Voči euru v tomto roku stratil už 11 percent, pričom euro voči doláru stratilo ďalších 13 percent. Keďže komodity sa oceňujú v dolároch, import do krajiny sa tým dramaticky predražil a rast inflácie sa zrýchlil nad 20 percent.

Aby sa Maďarsko nedostalo do slučky záhuby, keď kríza kŕmi samu seba, centrálna banka musela reagovať a v polovici októbra zvýšila jednu z hlavných úrokových sadzieb skokovo takmer o desať percent. Tým odradí ďalšie špekulácie na oslabovanie meny, no nespraví takmer nič s rastúcimi ekonomickými nerovnováhami. Naopak, dopomôže k ďalšiemu spomaleniu ekonomiky.

„Maďarsko veľmi potrebuje fondy EÚ,“ povedal Andras Simor, bývalý guvernér centrálnej banky, ktorý pomohol krajine preklenúť finančnú krízu z roku 2008. „Ale ešte viac ako skutočné peniaze potrebuje, aby EÚ podporila jeho pošramotenú dôveryhodnosť,“ dodal. Minulý mesiac mu Európska komisia v bezprecedentnom kroku zablokovala prístup k eurofondom v objeme 7,5 miliardy eur a ďalších 5,8 miliardy vo forme prostriedkov z plánu obnovy čaká na schválenie. Celkovo Maďarsko z Európskej únie očakáva prostriedky v hodnote 40 miliárd eur. Neschopnosť dohodnúť sa s EÚ môže krajinu dotlačiť do „bodu, odkiaľ niet návratu“, povedal český minister pre európske záležitosti Mikuláš Bek v rámci predsedníctva Rady Európskej únie. „Existuje riziko, že ak nenájdeme spôsob, ako problém vyriešiť, mohlo by to viesť k veľmi negatívnej trajektórii,“ dodal. 

Šťastie v nešťastí

Kým Maďarsko aktuálne bojuje s tým, aby sa nestalo druhou Srí Lankou, Slovensku tento scenár zatiaľ nehrozí. Jeho obrovskou výhodou je členstvo v eurozóne, ktoré slovenskú korunu a úrokové sadzby ukotvilo na stabilných úrovniach. Práve v krízových časoch, keď sa dostáva globálny finančný systém pod tlak, ide o kľúčový benefit. Jasne o ňom hovoria aj výnosy na dlhopisoch.

Na Slovensku sa v posledných dňoch prepierala posledná aukcia 10-ročných vládnych dlhopisov s výnosom nad štyri percentá, no porovnanie s ostatnými krajinami V4 hovorí, že nejde o žiadnu extrémnu situáciu. Podobný výnos v Maďarsku je na úrovni 10,7 percenta, výnos v Poľsku je na hodnote 8,8 percenta a v Česku na 6,4 percenta. Inými slovami, Česko platí za svoj dlh o viac ako 50 percent viac, Poľsko viac ako dvojnásobne a Maďarsko takmer trojnásobne. Na prvý pohľad ide o veľkú výhodu, na druhý pohľad však o problém.

Minulý týždeň vydal jeden z najskeptickejších svetových ekonómov profesor Nouriel Roubini novú knihu s názvom Megahrozby. V nej sumarizuje najväčšie problémy, ktorým čelí svet, najmä z hľadiska ekonomiky a finančných trhov. V úplnom úvode knihy hovorí o dvoch typoch kríz.

Prvá je taká, ktorá príde rýchlo a rovnako rýchlo aj odíde. Druhá sa roky či dekády v tichosti nabaľuje ako snehová guľa, no keď sa rozbehne, zastaviť ju je prakticky nemožné. Takto pomaly vznikajúca kríza je omnoho nebezpečnejšia. Kým okolité vyšehradské krajiny sa dostávajú alebo môžu dostať pod silný tlak pre absenciu eura, Slovensko v súčasnosti pociťuje zo strany finančných trhov iba malý tlak na konsolidáciu verejných financií. Kým ostatné krajiny sú nútené konsolidovať a opatrne rozpočtovať, slovenský minister financií má stále pomerne veľký priestor na svoje politické hry. Členstvo krajiny v eurozóne tak maskuje dlhodobé a zásadné problémy, ktoré vznikajú na strane udržateľnosti verejných financií.

Matovičova atómovka