Divné obvinenie od Eduarda Hegera. Nemecká vláda na lacnej slovenskej elektrine nezarobí

Slovenský ekonomický úspech stojí na spolupráci s Nemeckom. Každý, kto bol pri moci, mal vždy záujem o dobré vzťahy s Berlínom. Nepísané pravidlo platilo aj počas 90. rokov minulého storočia v ére vlády Vladimíra Mečiara. Západom odmietaný politik podporoval výrobu nemeckých prevodoviek na Slovensku. Koncom minulého storočia to bola v domácej ekonomike jedna z kľúčových investícií od koncernu Volkswagen.

Z úst vrcholových slovenských politikov tvrdá kritika nemeckých rozhodnutí zaznie naozaj výnimočne. Trojnásobný premiér Robert Fico počas letov do Bruselu pred novinármi mimo záznamu často konštatoval: „Bude, ako rozhodne Nemecko s Francúzskom.“ Názor zmenil len raz, a to vetovaním povinných kvót na utečencov. Slovenská verejnosť je v máločom taká jednotná ako v odmietaní migrantov. Dovtedy na Západe obľúbený R. Fico musel ísť do konfliktu s Bruselom a rázne odmietnuť nemecké riešenie migračnej krízy. V opačnom prípade by prišiel o svoju popularitu na Slovensku.

Slovenskí premiéri zvykli kritizovať nemecké rozhodnutia, až keď išlo naozaj o veľa. Z tohto uhla pohľadu nie sú prekvapením nedávne vyjadrenia Eduarda Hegera pre Financial Times. V rozhovore pre prestížne a celosvetovo sledované médium vyhlásil, že drahé energie môžu spôsobiť kolaps slovenskej ekonomiky, ak sa nerozdelí výnos z dane za drahú elektrinu rovnomerne po celej EÚ, čo by Slovensku prinieslo asi 1,5 miliardy eur.

Heger tiež žiadal, aby Brusel uvoľnil pre Slovensko päť miliárd eur z nevyužitých eurofondov regionálneho rozvoja. Zároveň obvinil medzinárodných traderov, ktorí pochádzajú zväčša z Nemecka, že vlani lacno skúpili elektrinu od Slovenských elektrární a teraz ju predávajú rádovo drahšie. „Slováci kupujú za päťsto eur to, čo predali za sto eur,“ povedal Heger pre Financial Times. Navyše pohrozil, že ak Brusel nebude súhlasiť, Slovensko znárodní elektrinu a zakáže jej export.

Nemci nezarobia

Na pomery súčasného premiéra nezvyčajne tvrdé slová nie sú úplne pravdivé. Berlín na zdanení slovenskej elektriny veľmi nezarobí. Väčšinu lacnej energie totiž od obchodníkov nakúpili nemecké firmy. Tie ju spotrebúvajú vo výrobe a rozhodne s ňou nešpekulujú na trhu. Berlín tak reálne nemá čo zdaniť. Slovenské elektrárne lacno predali kontrakty na rok 2023. V kuloároch sa spomína cena okolo 60 eur za jednu megawatthodinu. E. Heger otvorene hovorí o sume pod 100 eur. Trhová cena na burze sa v súčasnosti pohybuje nad hranicou 400 eur. Domáce podniky na rozdiel od nemeckých elektrinu nenakúpili dopredu. Preto sú dnes nútené platiť vysoké trhové ceny.

Brusel v snahe odvrátiť kolaps európskeho priemyslu prišiel s netradičným riešením. Po súhlase všetkých členských krajín zaviedol maximálnu cenu za jednu megawatthodinu na sume 180 eur. Všetky príjmy nad stanovenú hranicu budú podliehať vysokým daniam. Získané finančné zdroje vlády následne použijú na vyplatenie kompenzácií.

Celoeurópske riešenie má jeden vážny nedostatok. Slovenská vláda nemá čo zdaniť. Slovenské elektrárne predávali elektrinu obchodníkom približne za tretinu stanoveného limitu. Lenže aj tí posúvali elektrinu nemeckým podnikom pod stanovený limit, a tak ani v ich prípade nie je čo zdaniť. Na zistenie presných čísel je potrebné spraviť rozsiahlu analýzu. Lenže tou nedisponuje Bratislava ani Berlín.

Nemeckí manažéri zodpovední za nákup energií spravujú zverené spoločnosti oveľa lepšie ako vedenie domácich firiem. V opačnom prípade by aj podniky pôsobiace na slovenskom území dopredu nakúpili lacnú elektrinu a dnes by nemali žiaden problém. Lenže tak neurobili a s vysokými nákladmi im musí pomôcť štát. V opačnom prípade ich zasiahne vlna bankrotov.

Plané vyhrážky