V pondelok sa hrozby stali skutočnosťou. Sľuby amerického prezidenta, že zavedie minimálne 25-percentná clá na troch najväčších obchodných partnerov USA, zničili akékoľvek ilúzie, že ide iba o spôsob vyjednávania. Svet sa dostal do novej fázy obchodných vojen, tentoraz však už so zásadným vplyvom nielen na ekonomický rast, ale aj dlhodobé spolupráce v hospodárskej, obrannej a politickej oblasti.
V rovnaký deň totiž Donald Trump zastavil aj vojenskú pomoc Ukrajine, kým prezident Volodymyr Zelenskyj nepodpíše podmienky vzájomnej dohody, aké si predstavuje Biely dom. Spolu s rastúcimi tendenciami republikánskych politikov vystúpiť z NATO sa okrem svetového hospodárskeho poriadku založeného na slobodnom obchode otriasa aj svetový geopolitický poriadok založený na budovaní spojenectiev slobodného sveta proti totalitným režimom.
Spojené štáty boli 150 rokov symbolom slobody a demokracie a druhú polovicu tohto obdobia aj veľmocou rozširujúcou tieto hodnoty po celom svete. Druhé prezidentovanie D. Trumpa však spustilo doteraz nepredstaviteľné obavy, že aj USA sa rýchlym tempom približujú autokratickým režimom. Tie sú charakteristické čoraz väčším vplyvom vládnucich elít na dianie v krajine vrátane polície, súdnictva či médií. Hlavným cieľom je potlačiť kritické názory a podporovať vlastnú propagandu s cieľom udržať a zväčšiť si moc.
Nedokonalá americká demokracia
Najnovší index demokracie od Európskeho univerzitného inštitútu (EUI) ukázal, že v minulom roku prišlo na svete k najväčšiemu úpadku demokracie za posledné dve dekády. EUI hodnotí úroveň demokracie prostredníctvom bodového systému od nuly do desať, pričom zohľadňuje päť kľúčových faktorov: volebný proces a pluralizmus, fungovanie vlády, politickú účasť, politickú kultúru a občianske slobody. Krajiny sú následne zaradené do štyroch kategórií: plnohodnotné demokracie, nedokonalé demokracie, hybridné režimy a autoritárske režimy.
„Celosvetová úroveň demokracie sa oproti historickému maximu z roku 2015 výrazne znížila. Počet ľudí žijúcich v plne demokratických štátoch za rovnaké obdobie klesol z 12,5 percenta na súčasných 6,6 percenta, zatiaľ čo autoritárske režimy ovládajú životy dvoch z piatich obyvateľov planéty,“ uviedol magazín The Economist, ktorý o správe informoval. Zároveň poznamenal, že Nórsko si už 16. rok po sebe udržalo titul najdemokratickejšej krajiny sveta, keď dosiahlo skóre 9,81. Na druhom a treťom mieste sa umiestnili Nový Zéland a Švédsko.
Spojené štáty skončili na 28. mieste. V roku 2025 sa prepadnú ešte hlbšie. Dôvodom sú kroky americkej administratívy, najmä Donalda Trumpa a jeho poradcu Elona Muska. Hneď po prvom mesiaci v úrade sa začali v americkej verejnej správe čistky, kde sa na pozície vysokých úradníkov dosadzujú lojalisti. Transparentnosť, ktorú obaja sľubovali, išla bokom. Okrem administratívy ide o funkcie v armáde, spravodajských službách či vo verejných organizáciách. Rovnako si Biely dom začal vyberať, akých novinárov pripustí na tlačové konferencie. Najväčším výkričníkom je však ignorovanie rozhodnutí súdov o zastavení mnohých krokov vlády, najmä oddelenia pre efektivitu (DOGE), ktorej šéfuje E. Musk. Ten je ešte radikálnejší ako D. Trump a štátnu správu manažuje rovnako ako vlastné firmy, kde je prakticky neobmedzeným vládcom. Už viackrát volal po odvolaní sudcov, ktorí sa postavili proti jeho agende. Zaútočil aj na novinárov, keďže niektorí z nich si podľa neho „zaslúžia dlhé väzenie“.
Najväčšie znepokojnie však spôsobilo zamyslenie E. Muska, že Amerika potrebuje „novodobého Sullu“. Lucius Cornelius Sulla bol rímsky štátnik, ktorý je známy tým, že pochodoval so svojimi armádami do Ríma, chopil sa moci ako diktátor a inicioval popravy svojich politických protivníkov. Zatiaľ čo implementoval reformy zamerané na posilnenie republiky, jeho metódy boli nemilosrdné. E. Musk často rozmýšľa nad osudom Rímskej ríše a práve „osvietený“ diktátor, ktorý ukončí chaos, môže byť riešením rozbitej spoločnosti.
Podobné názory má aj prezident. Vo februári D. Trump zdieľal citát pripisovaný Napoleonovi: „Ten, kto zachraňuje svoju krajinu, neporušuje žiadny zákon“, čo vyvolalo obavy z jeho názorov na zámery výkonnej moci. Zachrániť krajinu je atraktívna rétorika, otázkou však ostáva, kto rozhoduje o tom, čo sú správne kroky na jej záchranu. V prípade autokracie sa celá krajina podvolí názoru jedného človeka. Zákony, práva a istoty sa stratia a krajina ostane napospas svojvôle lídra.
Od zákonov k brutálnej sile
Ak zákony nemajú silu, silu získava brutálne vyjednávanie či handlovanie. Všetko sa dá získať silou: územia, technológie, nerasty. Systém fungovania sveta, ktorý vytvára D. Trump, má novú hierarchiu, píše Economist. Amerika je číslo jeden. Ďalej sú to krajiny so zdrojmi na predaj, hrozbami a lídrami, ktorých neobmedzuje demokracia. Vladimir Putin chce obnoviť Rusko ako veľkú imperiálnu mocnosť. Muhammad bin Salmán chce modernizovať Blízky východ. Si Ťin-pching je oddaný komunista a nacionalista, ktorý chce silnú Čínu. Až na treťom mieste sú americkí spojenci, ktorých závislosť a lojalita sú vnímané ako slabé stránky, ktoré treba využiť.
Kde neplatia pravidlá, neplatia ani hranice. Keď budú hranice sporné, budú nasledovať vojny. Dokonca aj obry ako India sa môžu cítiť neisto. Keďže americký prezident považuje moc za osobnú výsadu a nie zakotvenú v amerických inštitúciách, môže byť pre neho ťažké presvedčiť partnerov, že dohody bude dodržiavať. Ako napríklad dohodu o severoamerickej zóne voľného obchodu (USMCA), ktorú sám podpisoval a po piatich rokoch jednostranne porušil.
Svet sa stal miestom handrkovania najsilenejších. Nie je lepší príklad ako Ukrajina. Ani Európa za ňou príliš nezaostáva. Je tŕňom v oku amerického aj ruského prezidenta. „Európska únia vznikla s cieľom poškodiť Spojené štáty. To je jej účel a odviedli dobrú prácu,“ povedal D. Trump. Devastačné clá na EÚ prídu už o mesiac a nie je vylúčené ani vystúpenie USA z NATO. Európske krajiny sa tak ocitnú v tlaku USA na jednej strane a Ruska na strane druhej, ktorého prezident túži obnoviť sféru vplyvu k hraniciam dohodnutým na Jaltskej konferencii v roku 1945.
V ohrození bude najmä východná a stredná Európa. Paradoxne, práve tá chce mať rečou Viktora Orbána a Roberta Fica s Ruskom priateľský vzťah. Kultúra strednej Európy je však spätá primárne so Západom, písal vo svojich esejach „Unesený západ: Tragédia strednej Európy“ slávny český spisovateľ Milan Kundera. Pre mnohých obyvateľov však ostáva moskovská propaganda panslavizmu, ukrajinskej agresie či skazeného liberálneho Západu príťažlivou politickou témou.
Európu aj svet lákajú autokrati
Odmietanie globalizmu a rast populizmu je typickým znakom politiky posledných rokov. Analýza Economistu vychádzajúca z práce politológov ukazuje, že najobľúbenejšiu rodinu politických strán v Európe podľa podielu hlasov aktuálne tvoria populistické strany, čím po prvý raz v modernej európskej histórii porazili konzervatívne a sociálno-demokratické bloky. Ich rozmach je evidentný takmer v každej európskej krajine, čoho najčerstvejším príkladom je Nemecko, kde extrémna pravica aj ľavica získali takmer tretinu hlasov. Zďaleka však nejde iba o Európu.
Populizmus sa začína aj končí silnejším štátom a prirodzene aj silnejším lídrom. Cesta k rastu moderných autokracií sa začala v Rusku. V roku 2012 V. Putin ukončil krátky experiment, počas ktorého opustil prezidentský úrad a štyri roky strávil ako predseda vlády, zatiaľ čo ako prezident slúžil jeho spojenec. V. Putin sa vrátil do najvyššej funkcie a upevnil svoju autoritu, rozdrvil opozíciu a venoval sa prestavbe „ruského sveta“, obnovil status veľmoci, ktorý sa vyparil s pádom Sovietskeho zväzu, a vzdoroval dominancii Spojených štátov a ich spojencov.
O dva roky neskôr sa Si Ťin-pching dostal na vrcholnú pozíciu v Číne, kde si za ostatné roky vybudoval kult osobnosti a upevnil svoju moc. V roku 2014 Narendra Modi, muž s obrovskými ašpiráciami, dokončil dlhý politický vzostup do úradu premiéra a zaviedol hinduistický nacionalizmus ako dominantnú ideológiu svojej krajiny. V tom istom roku sa prezidentom Turecka stal Recep Tayyip Erdogan, ktorý strávil niečo vyše desať rokov ako tvrdohlavý turecký premiér odmietajúci akékoľvek pravidlá. V krátkom čase R. Erdogan premenil krajinu na autokratickú šou. Podobný príklad nastal v Maďarsku a snaží sa oň aj slovenský premiér.
Autokracia je síce o lídrovi, ktorý si uzurpuje moc, no voliči musia byť ochotní mu ju dať. A mnohí sú, aj v demokratickej Európe. Dôvodom je kombinácia viacerých faktorov. Séria kríz od roku 2008 oslabila dôveru v európskych lídrov. A hoci Európania bohatnú, mnohí pociťujú obavy o svoje zabezpečenie a sociálne istoty. Vďaka tomu sú citlivejší na kultúrne zmeny, ako je prisťahovalectvo – aj keď sa tieto zmeny dejú ďaleko. Tieto trendy sú spojené so zmenami v mediálnom prostredí, najmä so vzostupom sociálnych médií.
Demokracia, a najmä tá európska, nie je často schopná rýchlo a efektívne riešiť aktuálne výzvy. A aj tie, ktoré rieši, ako boj s klimatickými zmenami, presadzuje dogmaticky. Vzniká tak množstvo nespokojných voličov, ktorí riešenia vidia v rýchlych a radikálnych krokoch, ktoré aktuálne reprezentuje politika D. Trumpa. Následok však sotva naplní očakávania.
Devastácia a nádej
Nech znie sila nedemokratického lídra akokoľvek atraktívne, história ukazuje, že takmer vždy so sebou prinášajú ekonomickú katastrofu. Stačí sa pozrieť na devastáciu tureckej, ruskej či maďarskej ekonomiky. Turecký líder sa snažil všetkých presvedčiť, že sú to vyššie úroky, ktoré spôsobujú infláciu. Ich znižovaním však vymazal väčšinu bohatstva Turkov. Maďarský premiér sa snažil znížiť infláciu zavedením stropov na ceny. Následkom bola najvyššia inflácia v EÚ. Ruský prezident sa snažil rozšíriť vplyv Ruska. Následkom bola strata takmer milióna ruských životov, útek ďalšieho milióna mladých do zahraničia, spretrhanie ekonomických väzieb na Európu, vstup severských krajín do NATO a záujem ďalších o vstup do EÚ. Inak sa to neskončí ani s politikou D. Trumpa, ktorý krajinu uzavrie pred svetom so všetkými negatívami, ktoré s tým súvisia. Európska únia nie je zďaleka dokonalá a čelí množstvu domácich aj vonkajších problémov. Je to však najdemokratickejší kontinent sveta so svojím pre a proti. Práve v súčasnosti prebieha akútny súboj o jeho budúcnosť. Miesto pokračujúceho úpadku má potenciál oživiť svoju vnútornú aj vonkajšiu silu a prečkať svet plný autokratov bez väčšej ujmy.
