Digitalizácia v mestách musí mať víziu, inak nebude fungovať

Senzory na počítanie áut, na meranie objemu odpadu v kontajneroch, meteostanice, solárne lavičky či inteligentné pouličné lampy. To všetko sú príklady smart riešení, ktoré sa v našich mestách už nachádzajú. Lenže mesto sa nestane smart vďaka niekoľkým lavičkám s nabíjačkou na telefóny alebo jednej LED lampe, ktorá slúži aj ako nabíjačka pre elektroautá.

Inteligentné riešenia v mestách a obciach sú predovšetkým o obrovskom množstve dát, ktoré treba komplexne spracovať, dômyselne prepojiť s ďalšími digitálnymi technológiami a na ich základe sa správne rozhodovať o budúcich investíciách. Len ich bezhlavé zavádzanie ad hoc bez vízie a prepájania nebude fungovať. Zo smart riešení sa stanú solitéry, ktoré postupom času zastarajú.

Dnes už tieto základné tézy smart city pochopili viacerí primátori najmä väčších miest. Aj preto mestá začali klásť dôraz na kvalitu verejných priestorov a služieb, na zlepšenie životného prostredia aj kvalitu života občanov či už lepšími online službami, alebo plynulým pohybom ľudí a áut po uliciach.

Big data ako skryté zlato

Všetky oslovené mestá hovoria, že chcú využívať viac údajov, ktoré začali zbierať o živote vo svojom meste. Nie všetky to vedia, ale aspoň sa o to pokúšajú.

„Dáta sú ropou budúcnosti, kto ich bude ovládať, bude rozhodovať,“ povedal na minuloročnej konferencii TREND o smart city Igor Wzoš, predseda Predstavenstva Slovak Smart City Cluster. Zo svojich skúseností z mesta Poprad vie, že mestá často rozhodujú o dôležitých investíciách, napríklad o tom, kde umiestniť škôlku, na základe emócií a nie na základe tvrdých údajov. „Dáta pritom mestá majú, len s nimi nepracujú,“ dodáva I. Wzoš.