Je to však najmä otázka machinácií s nehnuteľnosťami, formálna štátna príslušnosť aktérov nemusí byť dôležitá. Podvodne prevedené pozemky a stavby, často i po opakovanom prevode a prepise na „bezpečnú“ osobu, už v minulosti slúžievali ako sklady drog či zbraní. Dnes k tomu pribudlo čosi nové: aktivita prieskumných a diverzných dronov na území Európskej únie aj inde.

Často ide o technologickú formu partizánskej činnosti. Na rozdiel od jej klasických foriem nevyžaduje širokú podporu miestnych ľudí. Musí sa však opierať o zabezpečené miesta, kde možno drony skladovať, odkiaľ ich možno riadiť, preniesť na štartovacie miesta a odniesť z pristávacích miest, kde môžu skryto pôsobiť zabezpečovacie skupiny. To všetko sú isté nehnuteľnosti, často v extravilánoch obcí. Vo formálne mierových podmienkach by bolo ťažké zriadiť takúto taktickú bázu bez prevodov aspoň časti potrebných nehnuteľností.

Dnes je ešte ťažké zhodnotiť pozadie dronového útoku v Rusku z 3. mája tohto roka, o ktorom informovali svetové médiá. Nech by však bolo akékoľvek, je možné, že s týmto problémom sa stretneme aj na Slovensku.

Odhaliť a prerušiť akciu moderného dronu je technicky ťažké. Hrozbu treba zastaviť skôr, ako vzlietne. A tu je problém. Uvedené zneužitie nehnuteľností by bolo ťažšie, keby podvody s nimi neboli na Slovensku také ľahké.

Mnohí ľudia si myslia, že pri prevode nehnuteľnosti sa vždy vyžaduje osvedčenie alebo faktické overenie, zaknihovanie podpisov zmluvných strán. Diery v katastrálnom zákone však umožňujú previesť či inak zmluvne zaťažiť vec aj bez overenia podpisu pôvodného vlastníka. Ešte väčší priestor na machinácie poskytlo zrušenie lehoty na zápis zmlúv do katastra nehnuteľností v roku 2018. Uľahčilo sa tým datovanie zmlúv do minulosti dosť vzdialenej na to, aby bolo ťažké preveriť okolnosti ich uzavretia a tak odhaliť podvod. Aj keď zápisná lehota ešte platila, bola dlhá a dala sa obísť cez predkupné zmluvy a iné zmluvné deriváty, ktoré mohli pomôcť podvodu, viesť k prevodu veci či disponovaniu ňou.

Ďalšou cestou, ako obísť zápisnú lehotu, bola časovo neobmedzene platná plná moc. Práve tá je často vstupnou bránou podvodu. Zastaraný Občiansky zákonník z roku 1964 neodlišuje krátkodobú a dlhodobú plnú moc, čím uľahčuje to, aby splnomocnená osoba dlhodobo uzatvárala zmluvy za niekoho, kto o tom ani nemusí vedieť.

Neexistuje dohľad nad dlhodobými plnomocenstvami, napríklad formou povinnosti splnomocneného informovať úrad či vestník o trvaní plnej moci. Pri krátkodobom plnomocenstve chýba zákonom stanovená povinnosť včas informovať splnomocňujúcu osobu o jeho využití.

Od roku 2008, keď odborníci uznali možnosť prevahy moderných metód falšovania podpisov nad možnosťami ich grafologického odhalenia, sa tieto metódy zdokonalili. Koncom minulej dekády sa stalo známym, že podpis ako spoľahlivý nástroj zmluvného práva už zanikol, ba nové technológie dokážu verne napodobniť i rukopis. A prudko sa vyvíjajú.

Overenie podpisov by však pri záväzku zmluvne zaťažiť nehnuteľnosť akoukoľvek formou nemalo mať výnimku. Je to minimálna úroveň ochrany. No nie neprekonateľná. Pri dokonalých metódach podvodov je dôležité, aby sa zmluva či plná moc nedali uplatniť v nekonečnej lehote bez toho, aby sa o nich dotknuté osoby mohli informovať. Bežnými sa tak zrejme stanú registre dlhodobých záväzkov, kde si ľudia budú môcť v rozumnej lehote preveriť, čo bolo na ich účet podpísané. Ale na Slovensku bol podobný mechanizmus zrušený aj tam, kde už, hoci i nedobre, fungoval – v katastri nehnuteľností.

Skôr malo dôjsť k jeho zefektívneniu. Mala by sa vyžadovať včasná registrácia akejkoľvek zmluvy priamo či nepriamo zaťažujúcej nehnuteľnosť, ale i plnej moci na jej uzavretie. A to či už na parcelné číslo, alebo na identifikátory osoby v prípade, že nehnuteľnosť nie je bližšie špecifikovaná. Sotva by sme sa mohli vyhnúť pravidlu zaknihovania podpisov tak pri zmluvách, ako aj pri plných mociach. Inak vytvoríme len ďalšie diery v zákone, ktoré sofistikovaný protivník dokáže využiť. Má na to všetky prostriedky.

Úroveň zabezpečenia pri zmluvnom zaťažení nehnuteľností by sa teda mala zvýšiť paušálne. No mala by tu byť i možnosť individuálneho, dobrovoľného zvýšenia štandardu zabezpečenia formou ochranného vecného bremena či vyhlásenia vlastníka o zmluvnej nezaťažiteľnosti veci. Na druhej strane sa tak otvára možnosť individuálnej flexibilizácie tohto štandardu pri nehnuteľnostiach, s ktorými podnikatelia obchodujú.

Do oboch procesov by mohli mať možnosť vstúpiť bezpečnostné orgány či už formou odporúčania vlastníkovi zaviesť istý stupeň ochrany veci, alebo obmedzením flexibilizácie.

Sú to témy nielen na diskusiu. Naši politici si však epochálne zmeny nevšimli. Čakajú, kým im to objasní falšovací stroj a dron-lovec s umelou inteligenciou?

Karol Krpala

Mgr. Karol Krpala, PhD.  vyštudoval politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave a Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj sociálnu antropológiu na Fakulte sociálnych a ekonomických vied UK v Bratislave, kde obhájil doktorát. Po skončení doktorandského štúdia pracoval ako vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied. V súčasnosti žije na Slovensku, pracuje v oblasti politickej a sociálnej analýzy. Odborne sa špecializuje na problematiku politickej kultúry, ideológií a politických systémov. Je autorom viacerých vedeckých štúdií. Píše aj publicistické články.

Upozornenie

Upozornenie: Redakcia sa nemusí stotožňovať s názorom autora