Taiwanskí hostitelia sa preto pri septembrovom vítaní predsedu českého senátu Miloša Vystrčila snažili, aby v českých dejinách našli momenty, keď sa v Prahe písali svetové dejiny. Popri Václavovi Havlovi niekoľkokrát spomenuli pražskú defenestráciu z roku 1618. Udalosť, pri ktorej českí šľachtici vyhodili oknom z Pražského hradu cisárskych miestodržiteľov. Bola to nekrvavá udalosť, keďže padli do kopy odpadkov, ale pre dejiny zásadná. Práve v tom okamihu sa začala tridsaťročná vojna.
Keď sme taiwanské očarenie defenestráciou preberali pri večeri, ukázalo sa, že znalosť tejto udalosti je vo svete veľmi vysoká. „Raz som sa rozprával s americkým vojakom, ktorý sa tešil, ako sa v Prahe pozrie na to okno, pretože sa o tom učil na dejepise,“ hovoril kolega s pracovnými skúsenosťami z USA.
Na terajší 8. november pripadlo 400. výročie ďalšej udalosti, ktorú Česi považujú za základ dejín a začiatok tridsaťročnej ročnej vojny – Bitky na Bielej hore. Pred storočím sa podobné výročie pripomínalo veľkolepo, pretože vtedajšie Československo vo vrcholnej forme sa považovalo za odčinenie tejto porážky, pre ktorú potom Česi stovky rokov „trpeli“ pod nadvládou Habsburgovcov.
Bielu horu však prekryla doba covidová, v ktorej sa Česko svojím smutným prvenstvom v rýchlosti šírenia nákazy opäť zapisuje do svetových dejín. Biela hora práve teraz zaujíma len málokoho. No mala by.
Od pražskej defenestrácie vedie cez Bielu horu priama linka k tragickej vojne, v ktorej sa Česko stalo hlavným bojiskom. Výsledkom bola najväčšia devastácia Česka v histórii. Zmizli mnohé mestá a tisíce dedín, počet obyvateľov v dôsledku hladu a vraždenia klesol z troch miliónov na 800-tisíc. A práve to bola skutočná tragédia českých dejín.
V slovenskej histórii však Biela hora ani tridsaťročná vojna nehrali väčšiu rolu. Česká skúsenosť s Bielou horou sa na Slovensku opisuje ťažko. Podobne ako v Česku bitka pri Moháči, boje s Turkami, môj obľúbený štyridsať rokov trvajúci fiľakovský sandžak alebo Bratislava ako metropola Uhorska. Pritom práve spoločné dejiny sú jedným z najsilnejších pút medzi štátmi. Nie div, že ten náš spoločný česko-slovenský dlho nevydržal.
Luboš Palata je spolupracovník Trendu a EU editor webu Denik.cz
