Ďalšia veľká inšpirácia Maďarskom: Slovenská vláda chce predávať dlhopisy do každej domácnosti

Je slovenský vládny dlh veľký alebo malý? Ide o relatívny pohľad a pred odpoveďou je potrebné sa spýtať: oproti čomu?

Dlh krajín eurozóny je zhruba 90 percent ich HDP. Oproti nim je dlh Slovenska nízky. Podobne aj oproti USA či Japonsku. Ale tešiť sa zo súčasnej úrovne dlhu by nebolo správne. Slovensko sa totiž nemôže porovnávať s bohatými ekonomikami. Nejde o teoretickú úvahu, ale praktickú skúsenosť.

Keď sa počas európskej dlhovej krízy začali periférne krajiny dostávať do problémov, dlh mnohých z nich bol nízky. Napríklad Španielsko malo v roku 2007 dlh iba 36 percent HDP, no v roku 2014 už bol takmer štvornásobný, pričom medzitým museli štátne dlhopisy zachraňovať nadnárodné inštitúcie. Ani takýto nízky dlh Španielsku komfort pred krízou neposkytol. 

Dôvod je jednoduchý – krajina je pomerne chudobná. V ponímaní štátneho dlhu to znamená, že vláda je odkázaná na zahraničných investorov. Tí sa však v prípade problémov dlhopisov rýchlo zbavia, pričom domáce obyvateľstvo býva k vláde omnoho trpezlivejšie. 

Nie je preto dôležitá len výška vládneho dlhu, ale aj kapacita domácich investorov nakupovať ho. Kým Japonsko ako krajina disponujúca bohatým obyvateľstvom si môže dovoliť mať vládny dlh na úrovni 250 percent HDP, chudobné Slovensko má problém už pri súčasnej výške dlhov.  

Slovensko v mínuse

Eurostat zverejňuje štatistiky finančného majetku domácností v európskych krajinách. Najväčšie aktíva v pomere k HDP majú Dáni, Švédi a Holanďania, a to na úrovni 300 percent HDP. Na druhej strane spektra sú Slováci, Poliaci a Rumuni, ktorých aktíva sú pod úrovňou sto percent HDP. 

Pre zistenie čistej hodnoty majetku je však potrebné odpočítať dlhy. Najväčšie dlhy majú severské národy, ktoré sú blízke úrovni sto percent HDP. Najmenšie majú bývalé socialistické krajiny, ktoré sú často nižšie ako 20 percent HDP. Patrí medzi ne Lotyšsko či Rumunsko. Slovensko je východoeurópska krajina s najväčšími dlhmi domácností, a to až na úrovni takmer 50 percent HDP. Dôvodom je najmä pretrvávajúco silný záujem o hypotekárne úvery. 

Keď sa spočítajú aktíva a pasíva, vznikne rebríček bohatstva európskych domácností. A ten vyzerá pre Slovensko nelichotivo. Čisté bohatstvo slovenských domácností je iba 44 percent HDP, suverénne najmenej zo všetkých krajín EÚ. Únijný priemer sa nachádza na úrovni trikrát vyššej. 

Pre vládne dlhopisy sú následky zrejmé – schopnosť slovenských subjektov absorbovať vysoké vládne dlhy je nízka. Dlh slovenskej vlády totiž predstavuje viac ako 76 miliárd eur, čo zodpovedá viac ako 60 percentám HDP. Čistý majetok slovenských domácností je však iba 44 percent HDP. 

Hodnota majetku slovenských domácností je tak nižšia ako vládne dlhy. V eurozóne sú iba tri krajiny, kde výška vládneho dlhu prepočítaného na obyvateľa je vyššia ako hodnota jeho čistého majetku. Je to Grécko, Slovensko a prekvapujúco aj Fínsko. Sú to štáty, ktoré sú na hrane fiškálnej udržateľnosti, keďže sú účtovne v strate a získanie dodatočných daňových príjmov nemusí byť pre nich ľahké. 

O to viac na Slovensku, kde okrem najnižšieho finančného majetku Slovák dostáva aj najnižšiu disponibilnú mzdu prepočítanú na paritu kúpnej sily. Šanca ho ďalej výraznejšie zdaňovať je malá. Znamená to, že slovenská vláda sa musí do významnej miery spoliehať na peniaze zo zahraničia. A to nie je optimálny scenár pre žiadnu populistickú vládu.