Čo ukázal život so štátnymi e-schránkami

V súvislosti s e-mailovými schránkami na vládnom portáli Slovensko.sk sa, samozrejme, aktuálne hovorí najmä o bezpečnosti elektronických občianskych preukazov (eID). Tie slúžia na prihlasovanie do schránky a podpisovanie dokumentov v elektronickom úradom styku. Nie je to prvý, a zrejme ani posledný otáznik týkajúci sa zvládania slovenského e-governmentu.

Keď sa v septembri na portál Slovensko.sk napojila Všeobecná zdravotná poisťovňa, začala firmám do ich e-schránok hromadne posielať výsledky ročného zúčtovania. Systém nezvládol nápor, a tak správy adresátom výrazne meškali. A nielen tie od poisťovne. Čo je zlé, lebo hrozilo, že firmy prešvihnú lehotu na podanie námietky (v prípade Všeobecnej päťnásťdňovú).

Medializované problémy, ktoré spôsobila „enormná záťaž a technické problémy na strane dodávateľa“, sú vážna vec. Naznačujú hlbšie nedostatky aktuálne zrejme najhejtovanejšieho vládneho informačného systému. Norbert Molnár, šéf Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES), ktorá portál Slovensko.sk prevádzkuje, kvôli tomu prišiel o miesto.

Pre firmy to napokon so Všeobecnou dopadlo celkom dobre. Poisťovňa ich ubezpečila, že posúdi aj námietky zaslané po uplynutí zákonnej lehoty. No elektronické ročné zúčtovania boli len taká epizódka. Prax ukazuje, že štatutári sa so štátnymi e-schránkami stále veľmi neskamarátili, a tak si zakladajú na oveľa väčší problém.

Ešte viac Slovenska.sk

Prvé tri mesiace prevádzky povinných e-schránok ukázali jednu dôležitú vec. To, že vládna exekutíva na čele s vicepremiérom pre informatizáciu Petrom Pellegrinim z e-schránok nerezignovala. Firmy, ktoré sa spoliehali na scenár „aj tak to zrušia“, sa prepočítali.

Komunikácia cez Slovensko.sk sa nielenže nezrušila alebo aspoň neodsunula na neskôr, ako sa to dvakrát stalo v minulosti. Naopak, aj napriek problémom význam štátnych e-schránok, vládneho portálu a jeho prevádzkovateľa (NASES) ešte narástol.

V septembri Národná rada SR schválila novelu zákona o e-governmente, ktorá prináša viacero zmien. Vypichnime tri z nich. Po prvé, konečne bude možné za elektronické služby štátu platiť platobnou kartou alebo cez internetbanking, čo je v dnešnom svete e-shopov štandard.

Okresal sa tiež rozsah úkonov, pri ktorých môžu úrady vyžadovať zaručený elektronický podpis (ZEP), čo je ekvivalent notárom overeného vlastnoručného podpisu. Podľa P. Pellegriniho úrady vyžadujú ZEP „až nadmieru“. Jedno aj druhé je krok vpred.

Tretia novinka je, že novelou zákona sa zavádza centrálne doručovanie úradných rozhodnutí občanom. V praxi to má fungovať tak, že keď nejaký úrad vydá rozhodnutie, napríklad platobný rozkaz alebo stavebné povolenie, nepošle ho priamo adresátovi, ale do NASES-u.

Agentúra potom zistí, či občan má na portáli Slovensko.sk e-schránku aktivovanú na doručovanie elektronických rozhodnutí. Ak áno, správu doručí elektronicky. Ak nie, zabezpečí jeho tlač a fyzické doručenie. Tento princíp už dávnejšie používajú banky, energetické podniky či telekomy.

P. Pellegrini tvrdí, že centralizácia prinesie „významné úspory“, ktoré sa odrazia v nižších nákladoch štátneho rozpočtu. Čo čisto matematicky na báze množstvovej zľavy aj vyjsť môže.

Ako k okrúhlej pečiatke

Prvé tri mesiace prevádzky štátnych e-schránok ukázali tiež to, že firmy väčšinou stále netušia